Misionár milosrdenstva o. Zamkovský: Kňaza spoznáš v spovednici

Vatikán 12. februára – Svätý Otec František na Popolcovú stredu vyslal 1071 misionárov milosrdenstva pochádzajúcich z celého sveta, aby prejavovali „materinskosť Cirkvi“ a citlivo „vnímali túžbu po odpustení prítomnú v srdci kajúcnika“. Medzi nimi bol aj slovenský kňaz z Kongregácie Najsvätejšieho Vykupiteľa páter Michal Zamkovský, ktorý v súčasnosti pôsobí v Podolínci. Rozhovor o úlohe a poslaní misionárov milosrdenstva s ním pre Vatikánsky rozhlas urobila redaktorka Eva Jánošíková:  

Jedným z významných znakov Jubilejného roku milosrdenstva bolo aj vyslanie misionárov milosrdenstva. Jedným z nich ste boli aj vy. Ako ste sa k tomu dostali a čo to pre vás znamená?

„Bola to výzva Svätého Otca, aby si miestne cirkvi a rehoľné spoločenstvá uvedomili význam Roku milosrdenstva. A jedným z jeho znakov, podčiarkli službu spovedníka. Z diecéz a rehoľných spoločenstiev mali prísť návrhy a mňa provinciál navrhol, ako jedného zo štyroch. Po skúmaniach z Vatikánu som nakoniec dostal pozvanie na stretnutie a vyslanie misionárov.“

Vy ste sa na stretnutí so Svätým Otcom aj osobne zúčastnili. Aký si odtiaľ odnášate zážitok?

„Trochu ma prekvapilo, že sme boli tak ďaleko. Myslel som si, že nás nebude až tak veľa, že sa dostaneme bližšie. Ale myslím, že na tom až tak nezáleží. Pápeža Františka vnímam ako osobu plnú milosrdenstva. On iba nehovorí o milosrdenstve, on je človekom milosrdenstva. Spôsobom, akým sa prejavuje je pre nás všetkých výzvou. Zvlášť pre služobníkov v Cirkvi, spovedníkov. Viem, že milosrdenstvo sa chytá od tých, ktorí sú plní milosrdenstva. Jeho slová, ako máme slúžiť v Cirkvi darom spovedania a vôbec som si uvedomil, že je to obrovský dar. Ako hovoril, že ľudia prichádzajú, akoby vyzlečení donaha a záleží na každom geste, na každom pohľade, na tom, čo zo seba vyžarujeme. Či je to pohľad lásky a milosrdenstva, alebo nervozity.“   

Svätý Otec sa stretol a špeciálny priestor venoval kapucínom, ale aj o redemptoristoch je známe, že sú veľkí spovedníci. Ako sa prejavuje Rok milosrdenstva práve skrze vysluhovanie sviatosti zmierenia vo vašej komunite?

„Vnímame, že potrebujeme sv. Alfonza ešte viac čítať a študovať, lebo on vniesol v dobe jansenizmu do spovedania ľudskosť, materstvo a otcovstvo. Vieme, že aj sv. Ján Vianney na základe jeho spisov zmenil svoj postoj k spovedaniu a prijímaniu penitentov.“

Rehoľa redemptoristov sa úzko spája s ľudovými misiami. Čo to pre vás znamená v rámci Roku milosrdenstva?

„To nové je už samotný Rok milosrdenstva. Chcem sa priznať, že dosť študujem od začiatku roka knihy o milosrdenstve, čítam a sledujem príhovory Svätého Otca, lebo to vnímam ako novú etapu, novú hĺbku, v ktorej sa Boh chce dotknúť najskôr mňa. Vo mne chce najskôr odkryť tvrdosť srdca a suverenitu. A z tejto pozície ísť k ľuďom. Ako hovorí Svätý Otec vo svojom liste Misericordiae Vultus: prijmite týchto misionárov, ktorých ja vyšlem. Prijmite ich biskupi a spoločenstvá, Cirkev, otvorte im priestor na hlásanie hlavne cez ľudové misie a potom cez iné možnosti. Prijmite ich službu. Nie je to iba o fakultách. Často sa hovorí: ktovie, či to použijeme. Podľa mňa je to o zvláštnom zmocnení – byť hlásateľom milosrdenstva, byť svedkom milosrdenstva aj cez sviatosť zmierenia, priniesť do sŕdc ľudí viac pokoja, viac Božej lásky a nádeje.“

Misionári milosrdenstva sú teda svedectvom Božieho milosrdenstva...

„Myslím si, že Božie milosrdenstvo sa chce dať poznať ľuďom cez naše milosrdenstvo, milosrdenstvo človeka. V rodine, v spoločenstvách a potom v Cirkvi aj cez našu kňazskú službu. Dôležité je tiež naše svedectvo počas vysluhovania sviatosti zmierenia, ako to povedal poľský kňaz a mysliteľ Tischner: kňaz sa najviac pozná v spovednici. Jedna vec je, že pekne káže a hovorí, ale kňaza naozaj spoznáte v spovednici... To svedectvo je o tom, že si sám uvedomujem, že som hriešnik a to z rokmi ešte viac. Počas týchto dní mi prišlo ľúto tých ľudí, ktorých som v spovednici prijal pred rokmi tvrdšie, lebo kňazom som už skoro 40 rokov. Niekedy sme to tak nevnímali, že ľudia prichádzajú poranení a prichádzajú ku kňazovi citliví. Každé slovo a každé gesto je dôležité. Chcel by som sa preto ospravedlniť, ak niekto niekedy mal dojem, že som snáď bol tvrdý a nebol som otcom alebo matkou, ako hovorí pápež. Je mi to ľúto.“