Kardinál Jozef Tomko: Na začiatku nového roka

Len nedávno sme začali nový rok 2016. Uplynulý rok nám priniesol niektoré zmeny, na ktoré sme neboli predtým navyknutí. Svet okolo nás sa mení a niektoré nové javy sa týkajú aj nás. Musíme sa pripraviť a vedieť ich aspoň ohodnotiť.

Takou zmenou, ktorá ešte nie je ukončená, bolo a je masové sťahovanie  veľkého počtu ľudí, ktoré sa nedialo len cez vlastné hranice, ale zasiahlo aj kontinenty. Ľudia utekajú pred vojnou, pred hladom, pred utláčaním, hľadajú pokoj, blahobyt, slobodný život. Z Afriky, z Ázie a čiastočne aj z Južnej Ameriky prichádzajú do Európy mnohí rôznofarební ľudia s nižším ale aj stredným a vyšším vzdelaním. Ich cieľom sú predovšetkým niektoré európske krajiny, kde sú ešte pracovné možnosti a pomerne slobodné podmienky pre jednotlivcov i pre rodiny. Takú povesť má Nemecko, Rakúsko, Francúzsko, Holandsko a Belgicko ako aj severoeurópske štáty. Tieto priťahujú aj pracovné sily zo stredovýchodnej Európy. Majú ešte dvere aspoň priotvorené, ak nie celkom voľný prístup.

Veľký pohyb obyvateľstva je aj v juhoeurópskych krajinách ako sú: Grécko, Balkán,  Taliansko a Španielsko. Sú to však skôr prechodné krajiny z ázijského a afrického svetadiela na sever. Skoro každý deň čítame o skupinách ľudí, ktorí sa na menších lodiach dostávajú cez Stredozemské more alebo cez Turecko do Grécka, do Talianska a Španielska, kde sa len máloktorí zastavia, väčšina sa poberá ďalej na sever. Menej ľudí sa dnes sťahuje z Európy na iné svetadiely, aj to sú zväčša kratšie obchodné, záujmové a turistické cesty. Letecké spojenie medzi svetadielmi je dnes oveľa hustejšie ako bolo pred desať-dvadsať rokmi. Možno teda právom povedať, že náš terajší svet je v pohybe. V niektorých prípadoch pripomína sťahovanie národov, o ktorom čítame v histórii.   

Toto masové sťahovanie ľudí, ktoré sleduje obchodné, ekonomické, kultúrne, turistické a náboženské záujmy a ciele, spôsobuje aj zmeny v obyvateľstve. Mení sa aspoň čiastočne jeho celkový obraz, hustota, náboženské a národnostné zloženie; rozširuje sa kultúra a rečové bohatstvo. Dnes už ťažko nájsť krajinu, kde by sa nič nemenilo.

Na Slovensku nastávajú tiež zmeny, ktoré prináša celková situácia v Európe a vo svete. Naši obyvatelia boli navyknutí na pomerne ustálenú, málo pohyblivú situáciu. Príchod utečencov zo Sýrie, Iránu, prípadne aj z iných vzdialených a nám neznámych krajín, našiel našich obyvateľov nepripravených. Maličká skupina 149 utečencov rozvírila hladinu každodenného života takmer všetkých vyše päť miliónov občanov. Objavili sme, ako ľahko sa môže vytvoriť tak zvaná „verejná mienka“ bez toho, aby sa zvážila celá situácia a najmä uplatnili základné ľudské hodnoty. Príliš neskoro sa začala aj verejná debata medzi dvoma pozíciami, od ochoty prijať utečencov až po rozhodnú vôľu ich odmietnuť. Vznikli rôznorodé zväčša citové, emotívne reakcie, ktoré sa až teraz prehlbujú. Malá skupina sa odvážila zverejniť  aj vážne úvahy a rozumné dôvody. Niektorí poukázali na našu históriu, keď našich predkov prijali v iných krajinách pomerne dobroprajne. Ale väčšina našich krajanov na Slovensku prekvapila negatívnym postojom k utečencom, založeným na obavách o vlastné zamestnanie, u niektorých dokonca o kresťanskú vieru. Komunikačné prostriedky hodne rozšírili obavy materiálneho rázu, ku ktorým pridali aj politicky, kultúrne a nábožensky zahrotené, nie vždy objektívne dôvody, najmä keď sa utečenci ukázali nie ako žobráci a nevzdelaní bedári, ale mnohí aj ako vyučení ľudia. Aj medzi naším jednoduchým ľudom vznikla obava, že títo „príšelci“ nám „zoberú chlieb“.  Úradné uistenie, že na našom území ostanú len prechodne, prijali mnohí s úľavou, ale aj s určitou nedôverou.

Reakcia Slovákov privolala aj pozornosť iných národov. Naraz sme sa ukázali pred svetom v inom svetle, ako nás v cudzine predtým poznali. Vo svete sme  známi skôr ako národ ľudský, družnej povahy, humánny, otvorený na iné kultúry, národnosti, hospodárske a iné situácie a okolnosti. Považujú nás aj za národ kresťansky zameraný a pracovitý. Teraz si začínajú klásť otázky o nás, akí vlastne sme. 

Ale otázky si musíme položiť aj my sami.

- Ponajprv, aký postoj máme zaujať k novým javom, ktoré sa dejú na západ od našej krajiny, ale sa už dotýkajú aj našej vlasti, konkrétne k novým utečencom.

- Ako sa civilná i náboženská spoločnosť a obyvatelia Slovenska vôbec zachovali v otázke utečencov?

- Aké by malo byť správne riešenie tejto situácie utečencov a chovanie k ním?

Na tieto a podobné široké otázky nemožno dať odpoveď niekoľkými slovami a tým menej v krátkom príspevku. Nemali by však chýbať duch a ovzdušie ľudského prístupu k riešeniu neľahkých problémov, ktoré sú s touto situáciou spojené. Treba tu však aspoň spomenúť potrebu dialógu, ľudského prístupu, ktorý zahrňuje okrem hlavy a rozumu aj srdce, a teda súcit a obetavosť, ako aj spoluprácu všetkých občanov, inými slovami „dobrú vôľu“ a ochotu pomáhať ľuďom v núdzi.

Kresťania nájdu silné povzbudenie v slovách Ježiša Krista na stránkach evanjelia. Tie slová nám zaznievajú v srdciach. Netreba ich umlčať!

Jozef kard. Tomko