Svätý Otec bohoslovcom Lombardského seminára: Buďte viac než len „normálni“

Vatikán 25. januára – Svätý Otec dnes na audiencii v Klementínskej sále prijal približne 80 študentov z Pápežského lombardského seminára v Ríme pri príležitosti jeho 50. výročia. Podľa pápeža Františka seminár, ktorý požehnal v roku 1965 bl. Pavol VI., nemá poskytovať len štúdium, ale aj formáciu založenú na pravom vnútornom obrátení. Seminaristom, medzi ktorými sú nielen Taliani, ale aj bohoslovci pochádzajúci z Afriky, Latinskej Ameriky, Ázie či Európy Svätý Otec pripomenul sv. Karola Boromejského ako vzor duchovného pastiera:

„Chcel by som upriamiť vašu pozornosť na vzor, ktorý už dobre poznáte: sv. Karola Boromejského. Páter de Certeau predstavil jeho život ako neustály «pohyb obrátenia», nasmerovaný k tomu, aby odzrkadľoval obraz Pastiera: «On sa stotožnil s týmto obrazom, živil ho svojím životom vediac, že zo slov sa stávajú skutky za cenu krvi: praví kňazi boli preňho ‚sanguinis ministri‛. Stelesnil teda tento obraz stravujúc seba samého. Vášnivo sa celý do toho vložil»“ (Biografický slovník talianskych osobností, XX, 263).

Kňaz sa nesmie uspokojiť s niečím priemerným a označovať to za „normálne“, pokračoval Svätý Otec:

„Avšak často sa na ceste objaví pokušenie, čo treba odmietnuť: pokušenie „normálnosti“, taký duchovný pastier, ktorému stačí „normálny“ život. Takýto kňaz sa totiž začne uspokojovať s tým, že sa mu dostáva aká-taká pozornosť, posudzuje službu na základe svojich úspechov a uspokojuje sa vyhľadávaním toho, čo sa mu páči, čím sa stáva vlažným a bez skutočného záujmu o ostatných. „Normálnosť“ pre nás je naopak pastorálnou svätosťou, darovaním života. Ak sa kňaz rozhodne zostať iba niekým „normálnym“, bude kňazom podpriemerným alebo ešte horším.“

Akí by teda mali byť kňazi dneška a zajtrajška? Svätý Otec predložil seminaristom svoju predstavu: „Duchovní muži a milosrdní pastieri, vnútorne zjednotení Pánovou láskou a schopní šíriť radosť evanjelia v jednoduchosti života. Ako sa dnes ukazuje, evanjelizácia je povolaná k tomu, že sa musí znovu vydať práve cestou jednoduchosti. Jednoduchosť života, čo sa vyhne každej forme dvojtvárnosti a svetskosti, ktorej stačí pravé spoločenstvo s Pánom a s bratmi. Jednoduchosť jazyka: nie kazatelia komplexných doktrín, no ohlasovatelia Krista, ktorý zomrel a vstal z mŕtvych pre nás.“

Pápež František tiež podčiarkol nevyhnutnú spätosť diecézneho kňaza s biskupom: „Charakteristikou diecézneho kňaza je práve «diecéznosť» a základný kameň tejto «diecéznosti» spočíva v častom kontakte s biskupom, v dialógu a v rozlišovaní spolu s ním.“ -bp-