Tretia návšteva pápeža v Rímskej synagóge vytvorila „pevný zvyk“

Vatikán 18. decembra – Včerajšou návštevou pápeža Františka v Rímskej synagóge sa podľa slov vrchného rímskeho rabína Riccarda Di Segniho vytvoril „pevný zvyk“. Vo svojom uvítacom príhovore túto skutočnosť označil hebrejským výrazom chazaqá, v duchu rabínskej zásady, keď sa nejaký čin uskutoční tri razy po sebe. „Je to rozhodne konkrétny znak novej éry po tom všetkom, čo sa udialo v minulosti. Obrat, ktorý bol daný Druhým vatikánskym koncilom pred päťdesiatimi rokmi, bol potvrdený početnými a zásadnými činmi a vyhláseniami, naposledy pred mesiacom, ktoré najprv otvorili a potom upevnili cestu spoznávania, vzájomného rešpektu a spolupráce,“ povedal vrchný rímsky rabín predtým, než odovzdal slovo pápežovi Františkovi.

Predstavitelia židovskej komunity Ríma i celého Talianska privítali Svätého Otca o 16. hodine pred Hlavnou synagógou nachádzajúcou sa v centre mesta pri brehu Tiberu. Pápež František si najprv veľkými kyticami bielych ruží uctil pamiatku obetí holokaustu pred pamätnou tabuľou rímskym Židom deportovaných a usmrteným nacistami v roku 1943 a tiež pamiatku obetí atentátu na synagógu z roku 1982, vykonaného palestínskymi teroristami. Podaním ruky pozdravil príbuzných Stefana Gai Tachè, dvojročného chlapca, ktorý bol obeťou spomenutého útoku. S viacerými pamätníkmi holokaustu sa potom pápež osobne pozdravil v priebehu stretnutia.

Po vstupe do synagógy, ktorá je ladená v modrých odtieňoch, pápež František najprv prechádzal pomedzi prítomných, zdravil ich stiskom ruky a  pozorne načúval ich pozdravným slovám. V srdečnej atmosfére postupne odzneli tri privítacie prejavy. Prehovorili prezidentka Židovskej komunity v Ríme Ruth Dureghellová, prezident Únie židovských komunít Talianska Renzo Gattegna a napokon vrchný rímsky rabín Riccardo Di Segni. V synagóge boli prítomní viacerí predstavitelia svetového židovstva, rabínske delegácie z Európy, ako aj zástupcovia Izraelského štátu.

Svätý Otec František vo svojom príhovore, ktorý bol opakovane prerušovaný potleskom, hovoril o bratskom vzťahu katolíkov a židov. Vysvetlil, že jeho návšteva ide v stopách jeho predchodcov Jána Pavla II. a Benedikta XVI. Pripomenul výraz sv. Jána Pavla II., ktorý pred tridsiatimi rokmi na rovnakom mieste nazval príslušníkov židovského náboženstva „staršími bratmi vo viere“. V roku 1986 bol hostiteľom pápeža vrchný rabín Elio Toaff.

Svätý Otec František vo svojom príhovore osobitne vyzdvihol pozitívny vývoj vo vzájomných vzťahoch za posledných 50 rokov od vydania deklarácie Druhého vatikánskeho koncilu Nostra aetate. Pripomenul, že Koncil touto deklaráciou vytýčil cestu jasným prihlásením sa k židovským koreňom kresťanstva a jasným odmietnutím antisemitizmu. Pápež pripomenul aj nový vatikánsky dokument z 10. decembra 2015, ktorý prehlbuje teologické chápanie úzkeho prepojenia katolíkov a židov. „Cirkev, hoci vyznáva spásu skrze vieru v Krista, rovnako uznáva nezrušiteľnosť Starej zmluvy a trvalú a vernú lásku Boha voči Izraelu,“ povedal pápež František.

Ďalej poukázal na priestor pre spoluprácu pri odpovedaní na veľké výzvy súčasného sveta. Medzi nimi menoval výzvu „integrálnej ekológie“ a výzvy „pokoja a spravodlivosti“. Rozhodnými slovami pápež odsúdil násilie ako nezlučiteľné s náboženstvom.

„Násilie páchané človekom na človekovi je v rozpore s každým náboženstvom hodným tohto mena, a zvlášť v rozpore s troma veľkými monoteistickými náboženstvami. Život, nakoľko je Božím darom, je posvätný. Piate prikázanie Desatora znie: «Nezabiješ» (Ex 20,13)“, povedal Svätý Otec. Na záver pripomenul potrebu uchovávať pamiatku obetí holokaustu – „Shoah“.

Svoj príhovor pápež František uzavrel citáciou proroctva pokoja od proroka Jeremiáša (Jer 29,11) a slovami áronovského požehnania (Nm 6,24-26) s hebrejským pozdravom „Shalom alechem!“

Plné znenie príhovoru pápeža Františka

Zo strany Svätej stolice sa na tretej historickej návšteve pápeža v rímskej synagóge zúčastnili kardinál Kurt Koch, predseda Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov, ktorý je zároveň aj v čele Komisie pre náboženské vzťahy so židmi, ako aj jeho predchodca v úrade kardinál Walter Kasper. -jb-