Kardinál Parolin vystupuje proti terorizmu v interview pre španielsky časopis

Vatikán 15. január – Štátny sekretár Svätej stolice kardinál Pietro Parolin poskytol rozhovor španielskemu týždenníku „Vida Nueva“, v ktorom hovorí o postoji Svätej stolice k hrozbe terorizmu. Vo vydaní periodika zo 14. januára kardinál Parolin rozpráva o aktuálnych témach ako je terorizmus s náboženským pozadím či migrácia, ako aj o Jubileu milosrdenstva, o reforme Rímskej kúrie či o najbližšej apoštolskej ceste pápeža Františka do Mexika, pričom jadro interview tvorí analýza politickej situácie v Španielsku. Prinášame z rozhovoru časť, kde kardinál Parolin hovorí, že sa medzinárodným terorizmom netreba nechať zastrašiť, a vysvetľuje postoj, aký v zápase proti terorizmu presadzuje Katolícka cirkev.

Vida Nueva: Ako reagovať na strach z možných atentátov počas Svätého roku?

Kard. Parolin: Myslím, že v týchto ťažkých časoch musíme byť realisti, priznajúc si s úprimnosťou a pokorou, že sme všetci vystrašení, niekto viac, niekto menej, z toho, čo sa stalo a čo sa, žiaľ, môže zopakovať. V takomto zmysle je nutné, aby tí, čo sú zodpovední za spoločné dobro, podnikli všetky potrebné bezpečnostné opatrenia na to, aby sa predišlo a vyhlo atentátom. Som si istý, že Taliansko tak robí ako súčasť ústretového a štedrého prijatia tých, ktorí ako pútnici prichádzajú do Ríma, čo ho vždy charakterizovalo. A zároveň s tým sa nesmieme nechať paralyzovať strachom. To presne chcú teroristi. (...)

Vida Nueva: Robí Katolícka cirkev dosť pre to, aby čelila islamistickému terorizmu? Považuje za vhodnú medzinárodnú operáciu pod patronátom OSN na zneškodnenie Islamského štátu?

Kard. Parolin: Povedal by som, že zoči-voči používaniu náboženstva na ospravedlňovanie násilia sú v prvom rade povinní vystúpiť moslimskí lídri, aby bez dvojznačnosti odsúdili všetky teroristické akty spáchané v mene islamu. Navyše im prislúcha jasne hlásať úplnú nezlučiteľnosť násilia s náboženstvom a rozvíjať novú hermeneutiku, v ktorej niet miesta pre extrémistický výklad, čo by ospravedlňoval terorizmus.

Treba však uznať, že vo svete sú islamskí lídri, ktorí sa vyhranili proti terorizmu a odsúdili ho, a že pri parížskych atentátoch v januári a novembri minulého roku boli prípady moslimov, ktorí vykonali hrdinské činy pre záchranu ľudských životov. Nezabúdajme, že najväčšia časť obetí islamského extrémizmu sú práve sami moslimovia. Katolícka cirkev zo svojej strany musí pokračovať v angažovaní sa v medzináboženskom dialógu, lebo v súčasnosti sa viac než kedykoľvek predtým potrebujeme stretávať a rozprávať.

Zároveň môže robiť viac na pochopenie fenoménu extrémizmu, ako a prečo existujú mladí ľudia, ktorí sa nechajú zlákať týmito ideológiami. Existujú, prirodzene, ekonomické, sociálne a politické, ale aj duchovné príčiny. V tomto zmysle je na Cirkvi zdvojnásobiť svoje úsilie pre vyplnenie prázdnoty spôsobenej duchovným nihilizmom, predovšetkým v našom západnom svete, vyhnúc sa tak tomu, aby ju zaplnila nenávisť a násilie.

Pokiaľ ide o druhú otázku, berúc do úvahy, že takzvaný „Islamský štát“ sa týka území viacerých štátov a ohrozuje pokoj a stabilitu sveta, jediný možný spôsob, ako ho zdolať, je v rámci medzinárodného práva. A tak orgán kompetentný rozhodnúť o intervencii medzinárodného spoločenstva je Bezpečnostná rada OSN, ktorej hlavným mandátom je práve udržanie pokoja a bezpečnosti vo svete. -bp-