Poludňajší príhovor pápeža Františka vo sviatok Zjavenia Pána: Pastieri a mudrci

Vatikán 7. januára – Publikujeme plné znenie príhovoru Svätého Otca Františka pred modlitbou Anjel Pána vo sviatok Zjavenia Pána 6. januára.

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

V dnešnom evanjeliu rozprávanie o mudrcoch, ktorí prišli z východu do Betlehema vzdať úctu Mesiášovi, dáva sviatku Zjavenia Pána rozmer univerzality. A toto je rozmer Cirkvi, ktorá túži, aby sa všetky národy zeme mohli stretnúť s Ježišom, zakúsili jeho milosrdnú lásku. Je túžba Cirkvi: nájsť Ježišovo milosrdenstvo, jeho lásku.

Kristus sa práve narodil, ešte nevie hovoriť, a všetky národy – zastúpené mudrcmi – už môžu stretnúť Ježiša, spoznať ho, uctiť si ho. Mudrci vravia: «Videli sme jeho hviezdu na východe a prišli sme sa mu pokloniť» (Mt 2,2). Herodes sa o tom dopočul hneď ako mudrci prišli do Jeruzalema. Títo mudrci boli významní mužovia z ďalekých krajov a rôznych kultúr a vydali sa do izraelského kraja, aby si uctili kráľa, ktorý sa narodil. Cirkev v nich odjakživa videla obraz celého ľudstva a dnešným slávením, slávnosťou Zjavenia Pána, chce akoby ohľaduplne viesť každého muža a každú ženu tohto sveta k Dieťatku, ktoré sa narodilo pre spásu všetkých.

Vo vianočnej noci sa Ježiš ukázal pastierom, úbohým a opovrhovaným ľuďom, azda i zbojníkom, ako hovoria. Oni ako prví priniesli trochu tepla do tej studenej betlehemskej jaskyne. Teraz prichádzajú mudrci z ďalekých krajov, tiež tajomne priťahovaní týmto Dieťaťom. Pastieri a mudrci sú vzájomne veľmi odlišní, jedna vec ich však spája: nebo. Betlehemskí pastieri sa hrnuli uvidieť Ježiša nie preto, že by boli zvlášť dobrí, ale preto, že v noci bdeli a zdvihnúc oči k nebu videli znamenie, načúvali jeho posolstvu a nasledovali ho. Taktiež mudrci: študovali nebesá, uzreli novú hviezdu, rozlúštili znamenie a  vydali sa na cestu z veľkej diaľky.

Pastieri i mudrci nás učia, že ku stretnutiu s Ježišom je nevyhnutné vedieť pozdvihnúť zrak k nebu, nebyť uzavretí do seba samých, do vlastného egoizmu, ale mať srdce a myseľ otvorené pre Boží horizont, ktorý nás vždy prekvapuje, vedieť prijímať jeho posolstvá a odpovedať na ne bez otáľania a s veľkodušnosťou.

Mudrci, vraví evanjelium, «ako zbadali hviezdu, nesmierne sa zaradovali» (Mt 2,10). Aj pre nás predstavuje veľkú útechu vidieť hviezdu, totiž cítiť, že sme vedení a nie ponechaní napospas osudu. Tou hviezdou je Evanjelium, Pánovo slovo, tak ako hovorí žalm: «Tvoje slovo je svetlo pre moje nohy a pochodeň na mojich chodníkoch» (Ž 119,105). Toto svetlo nás vedie ku Kristovi. Bez načúvania Evanjeliu sa s ním nemožno stretnúť!

Vskutku, nasledujúc hviezdu mudrci dosiahli až miesto, kde sa nachádzal Ježiš. A tu «uvideli dieťa s Máriou, jeho matkou, padli na zem a klaňali sa mu» (Mt 2,11). Skúsenosť mudrcov nás vystríha neuspokojiť sa s priemernosťou, so živorením, ale hľadať zmysel vecí, vášnivo skúmať veľké tajomstvo života. A učí nás, aby sme sa nepohoršovali nad nepatrnosťou a chudobou, ale spoznali veľkosť v pokore a vedeli pred ňou pokľaknúť.

Nech nám Panna Mária, ktorá prijala mudrcov v Betleheme, pomôže pozdvihnúť zrak od nás samých, a nechať sa viesť hviezdou Evanjelia, aby sme sa stretli s Ježišom, a vedeli sa umenšiť, aby sme sa mu poklonili. Tak budeme môcť priniesť ostatným lúč jeho svetla a podeliť sa s nimi o radosť z cesty.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)