Pápežov príhovor evanjelikom v Ríme: Je tu čas zmierenej rozličnosti

Vatikán 16. novembra – Plné znenie príhovoru Svätého Otca Františka pri návšteve v Luteránskom evanjelickom kostole v Ríme v nedeľu 15. novembra 2015:

Ježiš počas svojho života konal mnoho rozhodovaní. To, o ktorom sme počuli dnes (Mt 25,31-46), bude jeho posledným rozhodovaním. Ježiš sa rozhodoval mnohokrát, vybral si prvých učeníkov, i chorých, ktorých uzdravil. Zástup ho nasledoval, aby ho počúval, lebo hovoril ako ten, ktorý má moc, a nie ako ich učitelia Zákona, ktorí sa vystatovali.

O dve kapitoly skôr, v 23. kapitole podľa Matúša, môžeme čítať, kto boli títo ľudia, je tak? No v ňom vnímali jeho autentickosť. Ten ľud ho nasledoval. Ježiš s láskou robil rozhodnutia, a aj napomínal. Keď si učeníci pomýlili prístup a chceli „z neba zoslať oheň“, povedal im: „Neviete akého ste ducha“ (porov. Lk 9,55). Alebo keď matka Jakuba a Jána išla Pána prosiť: „Pane, chcela by som ťa poprosiť o láskavosť. Daj, aby títo moji dvaja synovia boli v tvojom kráľovstve jeden po pravici, druhý po ľavici...“ A on tieto veci dával napomenutím na pravú mieru, vždy ich viedol a sprevádzal.

Ale aj po vzkriesení v nás vzbudzuje nehu keď pozorujeme, ako si Ježiš vyberá chvíle a volí si osoby, nevzbudzuje strach. Pomyslime na cestu do Emmauz, ako ich sprevádza. Učeníci mali byť v Jeruzaleme, avšak zo strachu z Jeruzalema ušli a on ide s nimi, sprevádza ich. A potom sa im dáva poznať a znovu ich získava. Je to Ježišova voľba. A potom tá veľká voľba, ktorá mňa vždy dojíma, keď v podobenstve o kráľovi, ktorý pripravuje svadbu svojho syna hovorí: „Choďte na križovatky a priveďte pocestných, slepých, hluchých, chromých“, dobrých i zlých. Ježiš vždy vykonáva voľbu. A potom tá voľba stratenej ovce. Nerobí finančné kalkulácie. Nehovorí: „Mám 99 oviec, stratím z nich jednu...“ To nie.

Posledná voľba však bude definitívna. A aké budú otázky, ktoré nám položí Pán v ten deň: „Šiel si na svätú omšu? Spravil si dobrú katechézu?“ Nie, otázky sa týkajú chudobných, lebo chudoba je v centre evanjelia. On, bohatý, stal sa chudobným, aby nás obohatil svojou chudobou. Nepovažoval za privilégium to, že je rovný Bohu, ale zriekol sa sám seba, ponížil sa až na smrť, a to smrť na kríži a na voľbu služby. Je Ježiš Bohom? Áno je to pravda. Je Pánom? Áno, je to pravda. Avšak je sluhom a toto sa týka voľby, ktorú uskutočňuje.

A ty, využil si svoj život pre seba alebo pre to, aby si slúžil? Aby si sa pred druhými bránil múrmi, alebo pre to, aby si ich s láskou prijal? Toto bude posledná Ježišova voľba. Tento úryvok evanjelia nám hovorí mnoho o Pánovi. A môžem sa pýtať: my, luteráni a katolíci, na ktorej sme strane? Napravo či naľavo? Prežili sme medzi sebou nepekné časy. Pomyslime na vzájomné prenasledovanie medzi nami, čo sme prijali rovnaký krst. Pomyslime na mnoho zaživa upálených. Musíme sa za to vzájomne prosiť o odpustenie, za škandál rozdelenia, lebo všetci, luteráni aj katolíci, sme súčasťou tejto voľby a nie inej - tejto voľby slúžiť, ako nám to ukázal on, keď sa stal sluhom - Služobník Pána.

A na záver: keď vidím Pána ako služobníka, ktorý slúži, rád ho poprosím, aby bol služobníkom jednoty a pomohol nám kráčať spoločne. Dnes sme sa spolu modlili. Modlime sa spoločne za chudobných, za núdznych a milujme sa navzájom pravou bratskou láskou. - ‚Ale Otče, veď sme tak odlišní, naše dogmatické učebnice hovoria jedno a vaše zas niečo iné...‛ - jeden váš velikán kedysi povedal, že je tu čas „zmierenej rozličnosti“. Vyprosujme si dnes túto milosť, milosť tejto zmierenej rozličnosti v Pánovi, čiže v Služobníkovi Jahveho, toho Boha, ktorý k nám prišiel, aby slúžil, a nie aby sa nechal obsluhovať. Veľmi vám ďakujem za túto bratskú pohostinnosť. Ďakujem.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -zk-