Druhý deň návštevy ad limina sa začal v Bazilike Santa Maria Maggiore

Vatikán 10. novembra – Druhý deň návštevy „ad limina apostolorum“ začali slovenskí biskupi slávením svätej liturgie v Bazilike Santa Maria Maggiore. Pri oltári v mariánskej kaplnke bol hlavným celebrantom prešovský arcibiskup metropolita Ján Babjak. Pri slávení v bielej liturgickej farbe s modlitbami ku cti Panny Márie sa v homílii prihovoril košický eparcha Milan Chautur, ktorý poukázal na hlboký zmysel mariánskej úcty, ktorá si zasluhuje pozornosť aj v jej najjednoduchších podobách a nie je správne sa od nej odťahovať. 

Homília Mons. Milana Chautura CSsR:

Biskupi, duchovní otcovia, milí mariánski pútnici, bratia a sestry, včera sme začínali našu návštevu ad limina na mieste, kde kedysi stál cirkus, v ktorom bol ukrižovaný svätý apoštol Peter. Dnes tam stojí obrovský monument - Bazilika sv. Petra. Dnes začíname na mieste, kde v 4. storočí pred Kristom stál chrám rímskej bohyne Juno. Dnes sme tu, takpovediac, v najväčšom mariánskom chráme.

Boh zázračne posúva veci dopredu a mení ich. A mení nielen veci a priestory, ale mení aj človeka. Včera sme spomínali na toho, ktorý v ľudskej slabosti zaprel, a Kristus ho napriek tomu urobil skalou - pevným základom Cirkvi. Dnes vnímame, že tu sa klaňali nejakej pohanskej bohyni, a my sme tu prišli vzdať úctu a česť matke Boha - Márii.

Boh vstupuje do života zázračne a mení. Mení človeka, ktorý je schopný byť otvorený pre tieto jeho zmeny. Aj my sme svedkovia mnohých zmien vo svete v poslednom období. Je len dôležité, aby sme boli dosť citlivý na to, aby sme správne vedeli poňať tú zmenu, ktorú od nás Boh očakáva. Ak ju chceme uskutočniť naozaj úprimne, potrebujeme pomoc. Pomoc zhora.

Z Petra urobil Ježiš hlavu Cirkvi. Dal mu vážne poslanie. A Máriu z kríža poveril byť matkou, matkou všetkých. Hľa, toto je tvoja matka. Tieto dve vážne poslania ale naznačujú aj nám biskupom, kňazom, skutočnosť, ktorou nás poveruje Boh. Prijať zodpovednosť za čosi, za niečo, za čosi veľmi vážne. Za spásu ľudských duší. Mária túto zodpovednosť zobrala na seba so všetkou plnosťou. A hneď v prvotnej Cirkvi ju vnímame ako tú, ktorá sa zhromažďuje spolu so spoločenstvom dobrej Cirkvi pri lámaní chleba. Potom ju vnímame, ako tú, ktorá sa k nám z neba pozerá.

Sme na najväčšom mariánskom pútnickom mieste. Tu v bazilike. A môžeme obracať svoj zrak k nej. A s úctou naň pozerať. Len môžeme si dávať otázku, ako hovoril sv. Ľudovít Mária Grignion z Monfortu, čo je to vlastne pravá úcta k Márii a v čom spočíva. Hovorí, v prvom rade - v prijatí jedinečnosti tejto osoby v celej histórii ľudstva.

To, čo tak zaznieva samozrejme, veď ona bola jediná, iná nebola tá, ktorá by priniesla Boha, nie je taká samozrejmosť. Lebo vidíme, že aj mnohé kresťanské cirkvi tú jej jedinečnosť neberú dosť vážne a jednoducho neprijímajú ju do svojej nábožnosti. Prijať jej jedinečnosť znamená uvedomiť si tú skutočnosť, že Boh jedine ju, v celej histórii ľudstva, vyvolil za tú, cez ktorú sa chcel k nám ľuďom priblížiť. A potom, keď je tomu tak, treba s dôverou sa k nej utiekať. S dôverou dieťaťa, že matka mu predsa nič zlé nemôže urobiť, lebo je jeho matka. A potom, ak toto chápeme, je dôležité, aby sme nezostali pasívni v tom, že by sme posúvali jej úctu dopredu.

Posúvať jej úctu dopredu znamená slovom i svojím osobným príkladom a vzťahom k Márii ľudí napomínať k tomu, že Boh nám dal matku, ku ktorej je potrebné sa utiekať. A keď toto urobíme, potom treba sa vhĺbiť do jej čnosti. Oni nevezmú o nejakých extrémnych správach z evanjelia, ale práve v tomto mlčaní o Márii je povedané veľa. O jej pokore, tichosti, čistote, nasledovaní Syna a toto je treba robiť.

Dnes mnohí úctu k Márii, aj keď sa ňou prezentujú, narušujú práve tým, že sú príliš kritickí. Kritickí vo vzťahu k pobožnosťou a prejavom mariánskej zbožnosti. Hovoria, áno, Máriu si môžeme uctiť, ale nie tak. Toto je príliš prízemné, detinské alebo starecké. Jednoduché tam, kde je úcta, nie je nič detinské, nič starecké. Tam, kde je úcta, je úcta. A či je ruženček, či sú to litánie, moleben, akatist alebo čokoľvek iné, čím oslavujeme Máriu, to je úcta, ak je to zo srdca.

Iní sa zase odvolávajú na to, že to katolícke uctievanie Márie je trošku prehnané. Samé mariánske miesta, odpusty. Predsa len tým zatieňujeme Krista, ktorý má byť predsa len kdesi v popredí. Ako veľmi sa mýlia, to si ani neuvedomujú. Bola kedysi mama tou osobou, ktorá by svojmu dieťaťu zatienila na cestu?

Vychovať konkrétne človeka zdôrazňuje Máriu ako tú, ktorá jednou rukou drží Krista a druhou na neho ukazuje. Aby sme si nemýlili, že mariánska úcta môže byť čímsi proti úcte k Ježišovi a oslave Boha. Mariánska úcta je vždy poukázaním na Krista a jeho spasiteľného poslania. A je veľmi dôležité si uvedomiť, že tí, ktorí takto hovoria, nepochopili dosť závažnú časť evanjelia. A potom svojou povrchnosťou mnohí znižujú mariánsku úctu na akúsi tradíciu. Ideme tam, kde sa čosi deje, čosi sa zašumelo, že sa ktosi tam zjavil a čosi sa tam deje. To nie je tak, že Mária nasledovala Ježiša. Ona chcela počúvať jeho slová, vhlbovala sa do ich zmyslu a ona ich zachovala.

Prišli sme teda na púť. Vy, ktorí ste prišli, popri biskupoch, ktorí začínajú svoj druhý pracovný deň na ad limina návšteve, máte možnosť pred neho zložiť svoje bolesti, trápenia i problémy. A uvedomiť si, že ona je tá osoba, ktorá nám môže pomôcť nám zmeniť sa. Zmeniť sa k lepšie, postúpiť o krôčik ďalej. Tak ako Boh mení zmysel jednotlivých miest a posúva ich ďalej, tak Boh môže meniť aj naše vnútro a posúvať nás ďalej, bližšie k sebe. A to na príhovor tej, ktorú nám Kristus dáva z kríža dosť jasne. Toto je tvoja matka. On, tak ako poveril Petra, aby bol skalou, na ktorej stavia Cirkev, tak poveril Máriu, aby ako matka posúvala svoje dieťa ďalej, bližšie k spáse, bližšie k nemu. A to dnes prosme pri tejto svätej liturgii a zároveň vložme tento náš pracovný deň ad limina návštevy do jej materinských rúk. Amen.

(Prepis z audiozáznamu: TK KBS)

V kaplnke s milostivou ikonou „Salus Populi Romani“ zneli bohaté spevy gréckokatolíckeho východného obradu. Priestor zaplnili pútnici sprevádzajúci biskupov, ako aj slovenskí kňazi, rehoľníčky a rehoľníci, ktorí vo Večnom meste dlhodobo pôsobia alebo študujú. S vladykom Jánom Babjakom koncelebrovali okrem košického eparchu Milana Chautura aj sekretár Kongregácie pre východné cirkvi arcibiskup Cyril Vasiľ, bratislavský eparcha Peter Rusnák a prešovský pomocný biskup Milan Lach, ako aj prítomní biskupi latinského obradu.

V dopoludňajších hodinách všetci štrnásti biskupi navštívili Kongregáciu pre katolícku výchovu, v ktorej čele je kardinál prefekt Giuseppe Versaldi. V mene celej skupiny sa na úvod prihovoril Mons. Bober. Po tomto stretnutí nasledovalo ďalšie na pôde Kongregácie pre východné cirkvi, ktorú vedie kardinál prefekt Leonardo Sandri a jej sekretárom je arcibiskup Cyril Vasiľ. Zúčastnila sa ho štvorica gréckokatolíckych biskupov, ktorých ako metropolita reprezentoval Mons. Babjak, pričom boli účastní aj niekoľkí latinskí biskupi. Ďalšia skupina, Mons. Bober, Mons. Orosch a ďalší, sa paralelne venovali návšteve Pápežskej rady pre pastoráciu migrantov a cestujúcich.

Popoludní čaká slovenských biskupov návšteva troch pápežských rád: na podporu jednoty kresťanov, na podporu novej evanjelizácie a Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj. Večer strávia spoločne na pôde Veľvyslanectva SR pri Svätej stolici na pozvanie veľvyslanca Petra Sopka. Stretnutie bude spojené s koncertom, na ktorom vystúpi s klavírnym recitálom prof. Daniel Buranovský. -jb-

Priebeh návštev dikastérií v utorok 10. novembra

Následne biskupi navštívili Kongregáciu pre katolícku výchovu, ktorá má na starosti katolícke výchovno-vzdelávacie inštitúcie. Košický arcibiskup Mons. Bernard Bober, predseda Komisie KBS pre katechizáciu a školstvo, informoval v úvodnom príhovore kongregáciu o situácii v katechéze a katolíckom školstve na Slovensku. Hovoril o oblastiach, ktorým sa venujú štyri subkomisie KBS - pre katechézu vo farnosti, pre školské vyučovanie náboženstva, pre katolícke školy a pre katechizáciu veriacich maďarskej národnosti. Oboznámil kongregáciu so štatistickými údajmi, legislatívnou situáciou a hlavnými výzvami, ktoré stoja pred katolíckou cirkvou na Slovensku v oblasti podpory katolíckej výchovy. Následne si členovia kongregácie vypočuli správu o stave teologických fakúlt a Katolíckej univerzity. Kardinál Giuseppe Versaldi, prefekt kongregácie, biskupom povedal, že majú plnú dôveru a podporu Kongregácie pri riešení ťažkostí, ktoré na univerzite vznikli, a vyjadril nádej, že sa im zložitú situáciu podarí úspešne zvládnuť. V ďalšej časti rozhovoru kardinál a jeho spolupracovníci hovorili s biskupmi o náležitostiach, ktoré je potrebné zachovávať vo vzťahu k Svätej Stolici pri menovaní nových prednášajúcich na teologických fakultách ako aj pri vytváraní nových študijných odborov.

Pri ďalšej návšteve sa biskupi rozdelili do dvoch skupín. Prvá šla na Kongregáciu pre Východné cirkvi a druhá na Pápežskú radu pre pastoráciu migrantov a cestujúcich. Príhovor na kongregácii predniesol vladyka Ján Babjak, predseda Rady hierarchov Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku. Informoval o situácii vo svojej metropolii a spomenul tiež výzvy, ktorým čelí Cirkev na Slovensku v kontexte šírenia nových myšlienkových prúdov, predovšetkým ideológie gender. Hovoril o starostlivosti o duchovný život veriacich prostredníctvom farskej pastorácie, formačných centier a pútnych miest. Prefekt kongregácie kardinál Leonardo Sandri na jeho príhovor reagoval s povzbudením, aby na Slovensku pokračovala dobrá spolupráca medzi latinským a byzantským obradom katolíckej cirkvi. Vo vzájomnom dialógu sa potom biskupi venovali otázkam súviasiacim s vysluhovaním sviatostí pre veriacich jednotlivých obradov, predovšetkým v situáciách, keď vysluhovateľ a prijímateľ sviatosti nie sú rovnakého obradu alebo keď veriaci jedného i druhého obradu žijú v tesnej blízkosti a môžu citlivo vnímať niektoré rozdiely a odlišnosti.

Na pápežskej Rade pre migrantov a cestujúcich sa prihovorili najskôr trnavský arcbiskup Mons. Ján Orosch, predseda rady KBS pre migrantov, utečencov a pútnikov a po ňom košický arcibiskup metropolita Mons. Bernard Bober, ktorý má v rámci KBS na starosti Radu pre Rómov a menšiny. Mons. Orosch hovoril o programoch pomoci pre ľudí, ktorí museli opustiť svoje domovy: sústredil sa na domáce i zahraničné projekty Slovenskej katolíckej charity, ktorá je principiálnym nástrojom cirkvi na Slovensku v snahe pomáhať migrantom a utečencom. Mons. Bernard Bober informoval o misijnej prítomnosti katolíckej cirkvi medzi rómskym obyvateľstvom - najmä prostredníctvom komunitných a pastoračných centier, škôl a priestorov na trávenie voľného času. Kardinál Antonio Maria Veglió, predseda pápežskej rady, so slovenskými biskupmi hovoril o praktických otázkach týkajúcich sa pastorácie Rómov, a to aj v kontexte ich nedávneho prijatia u Svätého Otca. Potom sa spoločne venovali otázkam súčasnej európskej krízy migrantov a utečencov.

V utorok popoludní navštívili biskupi Pápežskú radu na podporu jednoty kresťanov. Za KBS sa prihovoril znovu Mons. Bernard Bober, ktorý po Mons. Andrejovi Imrichovi prevzal Radu pre ekumenizmus. Vatikánskym predstaviteľom v základných rysoch opísal náboženskú situáciu na Slovensku z hľadiska štatistických údajov týkajúcich sa nekatolíckych cirkví. Hovoril o formách spolupráce s týmito cirkvami, predovšetkým o výzvach, ktorým čelia všetci rovnako, napríklad o obmedzeniach vplyvu vo verejnom priestore, či snahách o rozklad tradičných hodnôt. Informoval tiež o spoločných podujatiach duchovného charakteru a o praktickej otázke uzatvárania manželstiev medzi katolíkmi a veriacimi iných kresťanských cirkví. Kardinál Kurt Koch, predseda pápežskej rady, sa zaujímal o ekumenické podujatia, ktoré cirkev na Slovensku uskutočňuje a kládol otázky týkajúce sa praktických ťažkostí s ktorými sa v oblasti dialógu stretáva. Povbzdil biskupov pokračovať v iniciatívach podobných tej, ktorá viedla k vzájomnému uznávaniu platnosti krstu a k hľadaniu nových riešení cestou trpezlivosti, osobného kontaktu a vzájomnej úcty a rešpektu.

O šestnástej hodine sa biskupi rozdelili do dvoch skupín. Prvá navštívila Pápežskú radu na podporu novej evanjelizácie, druhá zasa Pápežskú radu pre spravodlivosť a pokoj. Žilinský biskup Mons. Tomáš Galis predniesol príhovor za prvú skupinu: hovoril o snahách slovenskej cirkvi vydávať čím osobnejšie svedectvo veriacim i hľadajúcim, vyzdvihol spoluprácu s laickými spoločenstvami a hnutiami. Podčiarkol prioritu pastorácie rodiny, ktorá je podľa neho mimoriadne dôležitým priestorom práve pre aktivity novej evanjelizácie. Predseda pápežskej rady arcibiskup Rino Fisichella v svojom príhovore zdôraznil potrebu nových foriem stálej katechézy, ktorá by sa nemala spájať výlučne s prípravou na prijatie sviatostí. Biskupom kládol otázky ohľadom spôsobov formácie katechétov a ponúkol im aj účasť na podujatiach, ktoré organizuje jeho dikastérium. V ďalšej časti rozhovoru sa biskupi venovali téme prípravy na Jubilejný svätý rok milosrdenstva, ktorý sa na podnet Svätého Otca začne už o mesiac.

V druhej skupine sa prihováral vladyka Peter Rusnák, ktorý vedie Radu KBS Iustitia et Pax. Hovoril o aktivitách rady za posledné obdobie, o publikačnej činnosti, rozvoji medzinárodných kontaktov a organizácii formačných podujatí. Reagoval na vyjadrenia Svätého Otca Františka v kontexte krízy migrantov a informoval o založení pracovnej skupiny, ktorú pri KBS vedie Mons. Jozef Haľko, bratislavský pomocný biskup. Predseda rady kardinál Peter Turkson biskupom porozprával o snaženiach Svätej Stolice v oblasti utečeneckej krízy. V diskusii o celej problematike vladyka Peter Rusnák zdôraznil body, ktoré cirkev na Slovensku pokladá za prioritné: senzibilizovať ľudí, pracovať s verejnou mienkou, hľadať spôsoby spolupráce so štátnymi orgánmi a nadväzovať kontakty priamo s predstaviteľmi miestnych cirkví, ktorých sa kríza bezprostredne dotýka. (Zdroj: TK KBS)