Homília pápeža Františka na rímskom cintoríne: Cesta svätosti je cestou šťastia

Vatikán 2. novembra – Prinášame plné znenie homílie Svätého Otca Františka pri slávení svätej omše v deň slávnosti Všetkých svätých dňa 1. novembra 2015 vo večerných hodinách na hlavnom rímskom cintoríne Campo Verano:

V evanjeliu sme počuli Ježiša, ako vyučuje svojich učeníkov a zástup zhromaždený na vrchu pri Galilejskom jazere (porov. Mt 5,1-12). Slovo vzkrieseného a žijúceho Pána nám dnes naznačuje cestu k pravému blahu, cestu, ktorá vedie do neba. Je ťažké pochopiť túto cestu, lebo ide proti prúdu, ale Pán nám vraví, že kto po nej kráča, je šťastný, skôr či neskôr sa stane šťastným.

«Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo.» Môžeme sa spýtať, ako môže byť šťastnou osoba chudobná v srdci, ktorej jediným pokladom je nebeské kráľovstvo. Ale dôvod je práve tento: tým, že má srdce obnažené a oslobodené od mnohých pozemských vecí, je táto osoba očakávaná v kráľovstve nebeskom.

«Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení.» Ako môžu byť šťastní tí, ktorí plačú? A predsa, kto v živote nikdy nezakúsil smútok, žiaľ, bolesť, nikdy nespozná silu zmierenia. Naopak šťastní môžu byť tí, ktorí sú schopní prežívať dojatie, schopní cítiť v srdci bôľ, ktorý je v ich živote a v živote iných. Títo budú šťastní! Lebo nežná ruka Boha Otca ich uteší a pohladí.

«Blahoslavení tichí.» A naopak my - koľkokrát sme netrpezliví, nervózni, stále pripravení lamentovať! Voči iným máme veľa nárokov, no keď sa týkajú nás, reagujeme zvýšením hlasu akoby sme boli vládcami sveta, zatiaľ čo v skutočnosti sme všetci Božími deťmi. Myslime radšej na tie mamy a otcov, ktorí sú trpezliví so svojimi deťmi až do zbláznenia. Toto je cesta Pánova, cesta pokory a trpezlivosti. Ježiš kráčal touto cestou, zamlada okúsil prenasledovanie a exil; potom ako dospelý ohováranie, nástrahy, falošné obvinenia na súde; a všetko zniesol s pokorou. Zniesol všetko z lásky pre nás, dokonca aj kríž.

«Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení.» Áno, tí, čo majú silný zmysel pre spravodlivosť, a nielen voči iným, no hlavne voči sebe samým, títo budú nasýtení, pretože sú pripravení prijať tú najväčšiu spravodlivosť, ktorú len Boh môže dať.

A potom «blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo.» Šťastní sú tí, ktorí vedia odpúšťať a byť milosrdní voči ostatným, ktorí neodsudzujú všetko a všetkých, ale hľadajú, ako byť užitoční pre iných. Odpustenie je to, čo všetci potrebujeme, nikoho nevynímajúc. Preto na začiatku omše priznávame to, kým sme, hriešnikmi. Nie je to úslovie alebo formalita, je to skutok pravdy. „Pane, hľa, som tu, zmiluj sa nado mnou.“ Ak vieme odpustiť iným tak ako žiadame odpustenie pre seba, sme blahoslavení. Ako vyznávame v Otčenáši: «Odpusť nám naše viny ako i my odpúšťame svojim vinníkom.»

«Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi.» Pozrime na tvár tých, ktorí chodia dokola rozsievať kúkoľ: sú šťastní? Tí, čo neustále hľadajú príležitosti na podvádzanie, na ťaženie z druhých, sú šťastní? Nie, nemôžu byť šťastnými. Naopak tí, ktorí sa dennodenne trpezlivo usilujú rozsievať pokoj, sú tvorcami pokoja, zmierenia, títo sú blahoslavení, pretože sú opravdivými synmi nášho nebeského Otca, ktorý rozsieva vždy a jedine pokoj, až tak, že poslal na svet svojho Syna ako semienko pokoja pre ľudstvo.

Drahí bratia a sestry, toto je cesta svätosti, a toto je cesta šťastia. Je to cesta, ktorou šiel Ježiš, ba viac, Ježiš je sám touto Cestou: kto kráča s ním a vstupuje skrze neho, vchádza do života, do večného života. Prosme si od Pána milosť byť ľuďmi jednoduchými a pokornými, milosť vedieť plakať, milosť byť tichými, milosť pracovať pre spravodlivosť a pokoj, a predovšetkým milosť dovoliť Bohu, aby nám odpustil, aby sme sa tak stali nástrojmi jeho milosrdenstva.

Takto konali svätí, ktorí nás predišli do nebeskej vlasti. Oni nás sprevádzajú na našej pozemskej púti, dodávajú nám odvahu ísť vpred. Ich príhovor nech nám pomáha kráčať Ježišovou cestou a vyprosí večné šťastie pre našich zosnulých bratov a sestry, za ktorých obetujeme túto omšu.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -bp-