Ranná homília: Otvorme sa moci Ducha a rozlišujme, čo sa v nás deje

Vatikán 23. októbra 2015 - „Časy sa menia a aj my kresťania sa musíme neustále meniť“, v slobode a v pravde viery. Na toto poukázal pápež František vo svojej kázni pri dnešnej rannej svätej omši v Dome sv. Marty. Svätý Otec uvažoval nad rozlišovaním, ktoré musí Cirkev robiť pri pohľade na „znamenia čias“ bez poddania sa pohodliu konformizmu, naopak inšpirujúc sa modlitbou.

Časy robia to, čo musia: menia sa. Kresťania musia robiť to, čo chce Kristus: rozpoznávať časy a meniť sa s nimi, „zostávajúc pevní v pravde evanjelia“. To, čo nie je prípustné, je pokojný konformizmus, ktorý nás v skutočnosti robí nehybnými.

Svätý Otec vyšiel v homílii z listu Rimanom, kde svätý Pavol „odvážne káže o slobode, ktorá nás zachránila od hriechu“. V úvahe pokračoval dnešným úryvkom evanjelia (Lk 12, 54-59), v ktorom Ježiš hovorí o „znameniach čias.“ Poukazuje na pokrytectvo tých, ktorí dokážu porozumieť vzhľadu zeme a neba, ale nerobia to isté s časom Syna človeka. Boh nás stvoril slobodných a „aby sme mali túto slobodu“, musíme sa otvoriť moci Ducha a pomocou rozlišovania pochopiť, čo sa deje v nás a okolo nás“, povedal pápež František.

„Máme túto slobodu posudzovať to, čo sa deje mimo nás. Ale pre to, aby sme to mohli posúdiť, musíme dobre poznať, čo sa deje mimo nás. A ako to môžeme dosiahnuť? Ako môže Cirkev volať po ‚poznaní znamení čias‘? Časy sa menia. Je práve kresťanskou múdrosťou poznať tieto zmeny, poznať rôzne časy a poznať znamenia čias, čo znamená toto a čo tamto. A urobiť to bez obáv, slobodne.“

Pápež František uznáva, že to nie je ľahké, je príliš veľa vonkajších okolností, ktoré vplývajú aj na kresťanov a privádzajú mnohých k pohodlnejšiemu nič nerobeniu:

„To je práca, ktorú zvyčajne my nerobíme: zariadime sa, upokojíme konštatujúc: ‚povedali mi, počul som, ľudia hovoria, čítal som...‘ Tak sme spokojní ... Ale čo je pravda? Aké je posolstvo, ktoré mi Pán chce dať týmto znamením doby? Pre pochopenie znamení čias je v prvom rade potrebné ticho: zotrvať v tichu a pozorovať. A potom reflektovať v našom vnútri. Napríklad: Prečo je teraz tak veľa vojen? Prečo sa stalo to a to? A modliť sa... Ticho, reflexia a modlitba. Len tak môžeme pochopiť znamenia časov, čo nám chce Ježiš povedať.“

A pochopiť znamenia čias nie je exkluzívnou prácou kultúrnej elity. Ježišu nehovorí „pozrite, ako robia univerzitní akademici, pozerajte ako robia lekári, pozerajte, ako robia intelektuáli...“ Ježiš hovorí k roľníkom, ktorí „vo svojej jednoduchosti“ vedia „oddeliť zrno od pliev“:

„Časy sa menia a my kresťania sa musíme neustále meniť. Musíme sa meniť pevní vo viere v Ježiša Krista, pevní v pravde evanjelia, ale náš postoj sa musí neustále pohybovať v závislosti na znameniach čias. Sme slobodní. Sme slobodní pre dar slobody, ktorý nám dal Ježiš Kristus. Ale našou úlohou je pozerať na to, čo sa deje v nás, rozoznávať naše pocity, naše myšlienky, a to, čo sa deje okolo nás, a rozpoznávať znamenia čias. V tichu, v uvažovaní a v modlitbe.“  -jk-