Arcibiskup Zvolenský na synode: Rodiny svedčia o primáte Božej milosti

Vatikán 13. októbra - Počas prestávky pri dopoludňajšom zasadnutí synodálnych otcov v krúžkoch sme vo vestibule Auly Pavla VI. oslovili otca arcibiskupa Stanislava Zvolenského, predsedu Konferencie biskupov Slovenska. Opýtali sme sa ho najprv na jeho dojmy.

Otec arcibiskup, je to už piaty raz, čo ste na synode. Ako vnímate doterajší priebeh a atmosféru?

Ako každá synoda, je to veľký zážitok svetovosti Cirkvi, alebo veľkej pestrosti, bohatstva Cirkvi. Na každej synode vždy len obdivujem, koľko nádherných tvárí má Cirkev, lebo predstavitelia, ktorí sú tu prítomní na synode pochádzajú zo všetkých častí sveta, čiže je to taký zážitok vždycky veľkej bohatosti Cirkvi.

Čo považujete za dôležité zdôrazniť v pléne pri rozprave?

Zdôrazniť v pléne by som chcel jednu skutočnosť – vždycky si človek samozrejme musí zvoliť, teraz má tri minúty na to, čo môže povedať – ja som si zvolil tému „primátu milosti“. Totiž, keď som aj častejšie počas svojich kňazských rokov pozoroval ľudí, ktorí žili v manželstve, a keď som ich počul rozprávať o ich životnej situácii, tí manželia, ktorí žijú viacero rokov spolu, s veľkou pokorou hovorili, že ďakujú Bohu, že im dáva silu, aby prekonávali vzájomné ťažkosti a aby živili vzájomnú lásku. A uvedomil som si, že všetky tie dobré manželstvá sú postavené na tom „primáte“, na tom prvom mieste Božej milosti, lebo oni práve tí manželia, ani neuvedomujúc si tento termín, ktorý v teológii akoby my formulujeme, ale oni ho realizujú. Tak preto sa mi zdalo, že by bolo vhodné, keby som aj ja v tom príspevku vyzdvihol tú skutočnosť, že ďakujeme Bohu za dobré manželstvá, ktoré považujeme samozrejme aj pre pastoráciu za nenahraditeľné, ale že oni, v tej pokore, sú aj krásnymi svedkami toho primátu milosti.

Teraz prebiehajú stretnutia v krúžkoch, teda v menších skupinách podľa jazykov. Vy ste v akej skupine?

Ja som sa prihlásil do skupiny, kde sa hovorí nemeckým jazykom, preto, lebo aj tá oblasť nemecky hovoriacich krajín je relatívne blízka našej krajine, nakoniec máme aj určitú hranicu s Rakúskom. Chcel som teda mať možnosť byť prítomný, keď budú biskupi z tých krajín, kde sa nemecky hovorí, hovoriť o svojej pastoračnej situácii.

Je niečo také, čo je výnimočné tento rok – je to samozrejme synoda o rodine – ale čo sa týka priebehu?

Táto synoda je výnimočná asi tým, že oproti tým predošlým, ako som mal skúsenosť, že Svätý Otec František istým spôsobom pozmenil metódu práce synody. Väčší dôraz sa kladie na prácu v tých jazykových krúžkoch. Takže možno v tomto je tá výnimočnosť tej synody, že viacej sa dáva dôraz na prácu v krúžkoch. Ale v každom prípade, isteže, je to nová skúsenosť a uvidíme, a iste aj kompetentní potom zhodnotia, ako táto nová metóda bola užitočná pre konečný výsledok.

Je to momentálne druhá tretina, keby sme to tak hokejovo nazvali. Ako to vnímate ďalej, to hlavné ešte príde?

Dalo by sa povedať, keby sme aj pri tej hokejovej terminológii zostali..., vo všetkých tretinách, alebo vo všetkých častiach synody, sa hovorí o tom hlavnom, hovorí sa o rodine, ale myslím, že práve v tej záverečnej časti alebo v tej poslednej tretine synody príde predovšetkým k tomu, čo je najťažšie pre nás. Vieme aké je posolstvo evanjelia a ako ho, môžeme povedať, pravdivo predložiť našim bratom a sestrám a zároveň aj s láskou ich prijať v konkrétnej situácii, v ktorej sa nachádzajú, aj keď hneď nevládzu všetky požiadavky evanjelia uskutočniť. Myslím že toto je akoby to najťažšie, a o tom sa bude hovoriť v poslednej časti. Predovšetkým o tých situáciách, lebo tí, ktorí povedzme žijú podľa evanjelia a pre mnohé okolnosti takpovediac – iste, zostávajú hriešnymi ľuďmi – ale realizáciu tých ideálov evanjelia majú prítomnú hlboko vo svojom živote, z tých sa veľmi tešíme, ďakujeme Pánu Bohu, obdivujeme Pána Boha za to. Ale hovoriť o tých, ktorí zasa pre nejaké okolnosti, nemusí to byť hneď ich osobná vina, ale aj – môže to byť aj ich osobná vina, ale nemusí to byť hneď ich osobná vina –, ale nevládzu žiť podľa tých ideálov. Ako pristupovať k týmto – myslím že toto je aj taká určitá veľká výzva a bude to aj téma tej tretej časti synody.

Svätý Otec je prítomný osobne v pléne, a potom sú aj krúžky, tých je trinásť paralelne...

Svätý Otec bol na všetkých zasadnutiach v pléne, obdivujem ho, ako pozorne, ako sústredene počúva, ale nemám skúsenosť, nepočul som o tom, že by chodil do tých jazykových krúžkov. Je to aj pochopiteľné, lebo popri tom, že beží synoda – už aj to je veľká vec že strávi veľa hodín na tých plenárnych zasadnutiach – a samozrejme že aj pri množstve jeho iných povinností chápem, že v čase, keď sú tie jazykové krúžky sa asi venuje tým ostatným svojim povinnostiam.

Otec arcibiskup, vďaka za tento rozhovor, a predpokladám, že aj poslucháči budú radi, že majú takto kontakt...

Samozrejme, že myslíme na všetkých našich bratov a sestry, na naše rodiny, na našich mladých, ktorí sa pripravujú na manželstvo, aj na tých, samozrejme, ktorí v nejakých ťažkostiach žijú, aby táto synoda priniesla také ozaj dobré, pravdivé a milosrdné, láskavé podnety do nášho života cirkvi na Slovensku. -jb-