Dekan Rímskej roty o prínose reformy procesov manželskej nulity

Vatikán 8. októbra – Praktický význam rozhodnutia Svätého Otca Františka o nových pravidlách pre procesy skúmania platnosti manželstva v kontexte aktuálnej synody vysvetlil pre vatikánsky denník L´Osservatore Romano dekan Rímskej roty Mons. Pio Vito Pinto. Dva dokumenty pápeža Františka „motu proprio“, publikované pred mesiacom, nadobudnú účinnosť 8. decembra, v deň začiatku Jubilea milosrdenstva. Ide o hlbokú reformu, ktorá sa už v týchto prvých dňoch synody stretla s pozitívnym ohlasom - hovorí dekan Rímskej roty - ako zákon jasný, spôsobilý reagovať na naliehavé potreby veriacich a od ktorého pápež očakáva, že prinesie nádej, a nie strach.

Dekan Rímskej roty Mons. Pio Vito Pinto v odpovedi na otázku, aký je vzťah medzi nedávnymi „motu proprio“ a synodou, vysvetľuje:

„Dva spomenuté dokumenty ‚motu proprio‛ sú plodom synodálnej cesty a autentickým výrazom biskupskej kolegiality. Ako je známe, ešte pred dvoma synodálnymi zhromaždeniami prebiehala veľmi široká konzultácia. Dokumenty teda vychádzajú zo širokej kolegiálnej skúsenosti, nadobudnutej z dotazníkov zaslaných všetkým biskupským konferenciám. A z nich vzišla široká zhoda o potrebe spružniť a zjednodušiť manželské procesy, ako zdôrazňuje č. 115 Pracovného dokumentu (Instrumentum laboris) a ako uviedli kardináli Baldisseri a Erdő vo svojich reláciách pri otvorení synody.“

Čo konkrétne znamená spružniť a zjednodušiť procesy?

„Ako to už pripravil Pius X. začiatkom 20. storočia, pápež mal v úmysle plne vrátiť výkon súdnej moci diecéznemu biskupovi a metropolitovi, teda arcibiskupovi, ktorý je hlavou cirkevnej provincie. Týmto spôsobom chce pápež František dosiahnuť väčšiu blízkosť cirkevných štruktúr voči veriacim.“

Aké sú zásadné prvky týchto nových zákonov?

„Reforma pápeža Františka zveruje každému diecéznemu biskupovi dva druhy procesu: skrátený a riadny. V prvom prípade súdi osobne biskup, ak sú plne evidentné dôkazy o nulite; v tomto prípade po krátkom uvedení nadobudne morálnu istotu a podpíše rozsudok. Avšak nie biskup uvádza kauzy, ale jeho spolupracovníci: súdny vikár alebo iný sudca – inštruktor. Ak naopak nie je bezprostredná evidentnosť dôkazov, prípad sa pošle na riadny proces. Preto každý biskup musí vybudovať diecézny tribunál pre manželské nulity – kolegiálny, ale ak to nie je možné, tak aj s jediným sudcom.

Konkrétne to znamená, že s každou žiadosťou o nulitu sa treba obrátiť na diecézneho súdneho vikára, ktorý rozhodne,  ktorým z dvoch typov procesu sa má prípad riešiť. Skrátený proces predpokladá, že je možná prítomnosť stránok, na rozdiel od riadneho procesu, a musí sa vyriešiť v časovom rozpätí, ktoré sa môže pohybovať od dvoch týždňov do jedného mesiaca.

Tieto aspekty ukazujú veľkú novosť tohto typu procedúry, ktorý Petrov nástupca nie náhodou zveril osobne biskupovi, aby tu nedochádzalo k zneužitiu na úkor pravdy o manželskom zväzku: zneužitím by totiž biskup zradil nielen pápeža, ale samotného Krista. A  bezplatnosť, ktorú silne prízvukujú dokumenty ‚motu proprio‛ pri oboch procesoch, preukáže celkom jasne ich pastoračného ducha, zameraného výlučne na dobro veriacich. Tí ihneď pochopia ducha chudoby, ktorým musí byť Cirkev inšpirovaná."  

Sú zákony retroaktívne?

„Ako je známe, nový právny režim vstúpi do platnosti 8. decembra a nebude mať retroaktívny účinok. Každopádne, v prípade už prebiehajúceho procesu, ktorého výrok o nulite bude vydaný a oznámený po 8. decembri, sa uplatnia účinky reformy a kladný rozsudok bude definitívny.“ 

Čo bude s regionálnymi súdmi?

„Tento zákon od základu a v celosti - ex integro – reorganizuje manželský proces, dávajúc biskupovi právo zriadiť svoj diecézny tribunál. Ruší sa teda zákon, ktorý počítal s regionálnymi súdmi, existujúcimi koniec koncov iba v niektorých krajinách. V rámci jednotlivých cirkevných provincií môžu namiesto toho biskupi, ak to budú považovať za užitočné, zriadiť interdiecézny tribunál s príslušným odvolaním na tribunál metropolitný, pričom zostáva bezo zmeny možnosť vytvárať podľa normy práva interdiecézne tribunály viacerých provincií.“

Ako vyjadriť význam tohto ústredného postavenia biskupa sudcu?

„Odpoviem na príklade. Za niektorých špecifických okolností by biskup, ako pastier a sudca svojho stáda, mohol osobne odovzdať rozsudok nulity zainteresovaným stránkam. Bolo by to známkou evanjeliovej blízkosti veriacim, v mnohých prípadoch zraneným rokmi utrpenia. Vskutku Cirkev je tajomstvom a biskup je ten, kto sprevádza, takmer za ruku vedie veriacich: v tomto zmysle je mystagógom, tak ako nimi boli Bazil a Ján Chryzostom na Východe a Ambróz a Augustín na Západe.“ -zk, jk-