USA/Filadelfia 27. septembra - Oficiálny program pápeža Františka v nedeľu 27. septembra sa začal ráno o 9.15 miestneho času stretnutím s biskupmi z rôznych krajín sveta, ktorí sa zúčastňujú vo Filadelfii na 8. svetovom stretnutí rodín. Stretnutie sa konalo v Seminári sv. Karola Boromejského, vo veľkej kaplnke, ktorá je zasvätená sv. Martinovi z Tours. Kaplnka bola v roku 1979 svedkom stretnutia pápeža Jána Pavla II. so seminaristami. Aj pápeža Františka dnes ešte pred vstupom do kaplnky pozdravilo približne 150 seminaristov. Medzi 300 biskupmi z celého sveta biskupa Ríma privítal arcibiskup Filadelfie kardinál Charles J. Chaput.
Svätý Otec začal svoj príhovor ešte plný dojmov z predchádzajúce stretnutia mimo programu, počas ktorého prijal niekoľko obetí sexuálneho zneužívania:
„Vryl som do môjho srdca príbehy, utrpenie a bolesť detí, ktoré boli sexuálne zneužívané kňazmi. Som neustále prenasledovaný hanbou za ľudí, ktorí mali ako svoju zodpovednosť o starostlivosť týchto detí a týmto násilím im spôsobili vážnu ujmu. Je mi to hlboko ľúto. Sám Boh plače. Tieto zločiny, tieto hriechy sexuálneho zneužívania detí nemožno udržiavať v tajnosti po dlhšiu dobu.“
Pápež František zdôrazňoval záväzok dôslednej bdelosti Cirkvi nad ochranou detí a nutnosť vymáhať zodpovednosť. „Tí, ktorí prežili zneužívanie sa stali služobníkmi milosrdenstva. Pokorne musíme každému z nich a ich rodinám ďakovať za ich nesmiernu odvahu, slúžiť Kristovmu boju proti sexuálnemu zneužívaniu maloletých.“
Následne Svätý Otec prešiel k téme rodiny v kontexte Svetového stretnutia.
„Rodina v skutočnosti pre Cirkev nie je predovšetkým dôvodom na obavy, ale radostným potvrdením Božieho požehnania majstrovskému dielu stvorenia. Každý deň, vo všetkých kútoch planéty, má Cirkev dôvod radovať sa s Pánom za dar tohto početného národa, rodín, ktoré, si aj v tých najťažších skúškach ctia prísľuby a zachovávajú vieru!“
Pripomenul, že by sme nemali zabudnúť na hlbokú transformáciu epochálneho rámca, ktorý má vplyv aj na sociálnu kultúru - a aj právnu - na rodinné väzby, čo sa dotýka každého, veriacich i neveriacich. Kresťan nie je „imúnny“ voči zmenám svojej doby, a ako dodal, „tento konkrétny svet s jeho mnohými problémami a možnosťami, je miestom, na ktorom musíme žiť, rásť a ohlasovať (Krista).“
„Bolo by dobré opýtať sa seba samých, či v našej pastoračnej službe vieme ‚strácať‘ čas so svojimi rodinami. Vieme byť s nimi, zdieľať ich ťažkosti a ich radosti?“
Povzbudil biskupov k napodobňovaniu štýlu náklonnosti Syna k Otcovi, ktorá sa odráža v nežnosti jeho odovzdania: v prospech a pre lásku mužov a žien ľudskej rodiny.
„V perspektíve viery je toto cennou témou. Naša služba potrebuje vyvinúť spojenectvo Cirkvi a rodiny. (...) V opačnom prípade vyschne a ľudská rodina bude beznádejne vzdialená, našou vinou, od radostnej zvesti danej od Boha.“
(Viac z príhovoru biskupom bude doplnené neskôr)
Po modlitbe a požehnaní nasledovali spontánne osobné stretnutia s biskupmi jednotlivých krajín. Po hodinovom programe v kaplnke seminára sa pápež František premiestnil do väznice Curran-Fromhold, kde nasledovalo ďalšie stretnutie nedeľného dopoludnia. -jk-
All the contents on this site are copyrighted ©. |