Pápež František predniesol prejav počas zasadnutia 70. valného zhromaždenia OSN

New York/OSN 25. septembra - Pápež František dnes 25. septembra 2015 vystúpil na pôde Organizácie Spojených národov v New Yorku. Prehovoril k Valnému zhromaždeniu pri príležitosti jeho 70. zasadnutia. V obsažnom príhovore vyzdvihol nezastupiteľnú úlohu OSN pre ľudstvo, vystavené vážnym krízam. Cez zástupcov členských štátov sa prihovoril aj národom, ktoré zastupujú.

Vo svetle neoddeliteľnosti úcty k človeku od rešpektovania životného prostredia vysvetlil opodstatnenosť hovoriť aj o právach životného prostredia. Zdôraznil historický moment pre zodpovedné rozhodnutia v záujme udržateľného rozvoja a ozdravenia planéty, pričom za základný predpoklad úspechu v oboch oblastiach označil otvorenosť pre transcendenciu. Podčiarkol posvätnosť ľudského života a pripomenul aj správne chápanie posvätnosti prírody.

Okrem otázky vojny a mieru a zopakovania výzvy na zamedzenie prenasledovania kresťanov a iných menšín na Blízkom východe položil dôraz i na sociálne témy. Zdôraznil najmä potrebu mať vždy na zreteli konkrétne tváre ľudí, a nie len samotné programy a stratégie. Na prstoch jednej ruky vymenoval základné minimum pre posudzovanie rozvojových cieľov: strecha nad hlavou, práca, pôda a sloboda ducha, zahŕňajúca náboženskú slobodu, vzdelanie a ďalšie občianske práva.

Upozornil na hodnotu základov medzinárodného práva a za veľké nebezpečenstvo označil účelové a dvojtvárne taktizovanie s ich plnením. Zástupcom členských štátov prízvukoval, aby za žiadnu cenu nepodľahli pokušeniu uspokojiť sa pri aktuálnom valnom zhromaždení s čisto deklaratívnymi výsledkami, ktoré by slúžili len na formálne utíšenie svedomia.

70. valné zhromaždenie OSN začalo svojej zasadanie 16. septembra, pričom práve dnes sa začína  všeobecná rozprava za účasti hláv štátov a vlád k prijatiu nových celosvetových rozvojových cieľov na obdobie rokov 2015 - 2030.

V newyorskom sídle svetovej medzivládnej organizácie bola dnešná návšteva Svätého Otca Františka v poradí štvrtou návštevou pápeža a spadá do rámca 50. výročia od historického prejavu pápeža Pavla VI. na tejto pôde (4. október 1965).

Dnešná návšteva pápeža Františka na extrateritoriálnom území sídla  OSN v New Yorku, pozostávajúcom z troch budov, trvala dve a pol hodiny. Ráno o 8.30 miestneho času (14.30 nášho času) pri vstupe do sídla Sekretariátu, v 39-poschodovom Krištáľovom paláci pápeža Františka privítal generálny tajomník Ban Ki-moon (Kórea, 1944) s manželkou, za prítomnosti čestnej stáže. Dve deti na znak privítania podali Svätému Otcovi kvety. Boli to deti dvoch činiteľov OSN, ktorí zomreli pri výkone služby.

Generálny tajomník odprevadil pápeža spolu s niektorými členmi sprievodu výťahom na 38. poschodie budovy, kde sa konalo ich súkromné stretnutie s následným predstavením delegácií, výmenou darov a zápisom do pamätnej knihy. V krátkom príhovore zaželal prítomnému personálu OSN, aby sa ideál jednoty ľudskej rodiny, ktorému slúžia, odrážal aj v ich vzájomných vzťahoch. Vzápätí nasledoval akt uctenia si pamiatky činiteľov OSN, ktorí zahynuli pri výkone služby.

Potom sa pápež František premiestnil do budovy Generálneho zhromaždenia, kde sa na 1. poschodí uskutočnili súkromné stretnutia s novým predsedom 70. valného zhromaždenia OSN, ktorým je bývalý dánsky minister zahraničných vecí Mogens Lykketoft, a s odchádzajúcim predsedom 69. VZ OSN Samom Kahambom Kutesom z Ugandy.

V Rokovacej sále na 2. poschodí pápeža Františka privítal predseda 70. valného zhromaždenia OSN Mogens Lykketoft spolu s generálnym tajomníkom Ban Ki-moonom. Nasledoval očakávaný prejav pápeža Františka reprezentantom národov, prednesený v španielčine, jednom z oficiálnych jazykov OSN.

Ako pripomenul hneď po úvodných pozdravoch, „dnes je to po piatykrát, čo pápež navštevuje Spojené národy“. Spomenul návštevy svojich predchodcov Pavla VI. v roku 1965, Ján Pavol II. v rokoch 1979 a 1995 a pápeža Benedikt XVI. v roku 2008. „Títo všetci nešetrili slovami uznania na adresu Organizácie, považujúc ju za adekvátnu odpoveď práva a politiky na dejinný okamih,“ povedal Svätý Otec a dodal, že ide o odpoveď „nevyhnutnú od chvíle, kedy sa moc technológie v rukách ideológií“ stáva schopnou produkovať strašné krutosti. V tomto duchu potvrdil dôležitosť, akú Cirkev priznáva tejto inštitúcii, ktorá slávi svoje 70. výročie. Tento čas nazval dejinami „dôležitých spoločných úspechov v období neobvykle rýchleho behu udalostí.“

„Isté je, že aj keď zostávajú mnohé závažné problémy nevyriešené, je predsa len zrejmé, že bez všetkej tej medzinárodnej aktivity, by ľudstvo nekontrolovaným používaním svojej vlastnej potenciality nemuselo prežiť.“

Odvolávajúc sa na skúsenosť týchto sedemdesiatich rokov Svätý Otec poukázal na nevyhnutnosť reformy a prispôsobenia sa dobe, aby sa napredovalo smerom k finálnemu cieľu, ktorým je poskytnúť všetkým krajinám „možnosť participovať a mať reálny a rovný dosah na rozhodovanie.“

„Toto pomôže obmedziť akýkoľvek druh zneužívania alebo úžery najmä voči krajinám, ktoré sú na ceste rozvoja. Medzinárodné finančné orgány musia bdieť nad udržateľným rozvojom krajín a nad tým, aby nedochádzalo k dusivému podriaďovaniu krajín veriteľským systémom, ktoré – ďaleko od toho, aby stimulovali rozvoj – podrobujú populácie mechanizmom väčšej chudoby, vylúčenia a závislosti.“

Pápež vychádzajúc z predpokladov Preambuly a prvých článkov konštitučnej Charty poznamenal, že úlohu Spojených národov možno chápať ako rozvoj a napomáhanie suverenity práva, uvedomujúc si, že spravodlivosť je nevyhnutnou požiadavkou pre dosiahnutie ideálu univerzálneho bratstva. V tomto kontexte pripomenul, že ohraničenie (limitovanie) moci je implicitnou myšlienkou v koncepcii práva.

Osobitne zdôraznil existenciu skutočného „práva [životného] prostredia“: Ako ľudské bytosti „sme súčasťou [životného] prostredia. Žijeme s ním v spoločenstve, nakoľko samo prostredie zahŕňa etické limity, ktoré ľudské konanie musí rozpoznať a rešpektovať“. A potom, „každé stvorenie, zvlášť živé tvory, má hodnotu samo o sebe čo do jeho bytia, života, krásy a vzájomnej závislosti na iných stvoreniach.“

„My, kresťania, spoločne s inými monoteistickými náboženstvami, veríme, že svet pochádza z rozhodnutia lásky Stvoriteľa, ktorý umožňuje človeku s rešpektom si poslúžiť stvorenstvom pre dobro jemu podobných a na chválu Stvoriteľa, no bez toho, aby stvorenstvo zneužíval, či dokonca sa považoval za oprávneného ničiť ho. Pre všetky náboženské vierovyznania je životné prostredie základným dobrom (porov. Encyklika Laudato si’, 81).“

V dnešnom prejave na pôde OSN zaznelo aj varovanie, že zneužívanie a ničenie prostredia sa súčasne spájajú s nezadržateľným procesom vylučovania, lebo „egoistická a bezhraničná túžba po moci a materiálnom blahobyte vedie tak k zneužívaniu dostupných materiálnych vecí, ako aj k vylučovaniu slabých a menej schopných“, z rôznych dôvodov.

„Svet naliehavo vyžaduje od všetkých, ktorí vládnu, účinnú, praktickú a stálu vôľu, spočívajúcu v konkrétnych krokoch a okamžitých opatreniach na zachovanie a zlepšovanie životného prostredia a na čo najrýchlejšie zdolanie fenoménu sociálneho a ekonomického vylúčenia, s jeho smutnými následkami v podobe obchodovania s ľuďmi, obchodovania s ľudskými orgánmi a tkanivami, sexuálneho vykorisťovania detí, otrockej práce, vrátane prostitúcie, obchodovania s drogami a so zbraňami, terorizmu a medzinárodne organizovanej zločinnosti. Sú to také veľké rozmery týchto situácií a také počty nevinných životov, ktorých sa týkajú, že sa musíme vyhnúť akémukoľvek pokušeniu upadnúť do frázovitého (deklaratívneho) nominalizmu s utišujúcim účinkom na svedomie. Musíme sa postarať o to, aby naše inštitúcie boli skutočne účinné v boji proti všetkým týmto pliagam.“

Pápež František varoval, že ekologická kríza a zničenie „značnej časti biodiverzity môže ohroziť existenciu samotného ľudského druhu“.

„Preto si obrana životného prostredia a boj proti vylúčeniu vyžadujú uznanie morálneho zákona vpísaného do samotnej ľudskej prirodzenosti, ktorá obsahuje prirodzenú odlišnosť medzi mužom a ženou (porov. Laudato si’, 155) a absolútny rešpekt k životu vo všetkých jeho etapách a dimenziách (porov. Laudato si’, 123; 136). Bez uznania istých neprekonateľných prirodzených etických hraníc, a bez okamžitého uskutočňovania uvedených pilierov integrálneho ľudského rozvoja, ideál „záchrany budúcich generácií pred pliagou vojny“ (Charta Spojených národov, Preambula) a „podporovania sociálneho pokroku a vyššej úrovne života v rámci väčšej slobody“ (Charta Spojených národov, Preambula) podstupuje riziko, že sa stane iba nedosiahnuteľnou vidinou alebo – ešte horšie – prázdnymi slovami, ktoré slúžia na ospravedlnenie akéhokoľvek zneužívania či korupcie, alebo na napomáhanie ideologickej kolonizácii skrze nanútenie anomálnych modelov a štýlov života, cudzích identite národov a v konečnom dôsledku  nezodpovedných.“

Pápež opakovane pripomenul, že „vojna je popretím všetkých práv a dramatickou agresiou voči životnému prostrediu“. Ako podmienku pre skutočný integrálny ľudský rozvoj pre všetkých označil napredovanie v úsilí vylúčiť vojnu. Upozornil tiež na nebezpečenstvo „zamieňania si normy s jednoduchých nástrojom na použitie vtedy, keď sa to práve hodí a obchádzať ich, keď sa to nehodí“. Prirovnal to otvoreniu „Pandorinej skrinky nekontrolovateľných síl, ktoré vážne poškodzujú bezbranné populácie, kultúrne prostredie a tiež prostredie biologické“.

Odvolávajúc sa na Preambulu a prvý článok Charty Spojených národov Svätý Otec v prejave poukázal na základy budovania medzinárodného práva: mier, mierové riešenie konfliktov a rozvoj priateľských vzťahov medzi národmi a pokračoval:

„V silnom kontraste k nim a ich praktickým popretím je stále prítomná tendencia šírenia zbraní, obzvlášť tých hromadného ničenia, ako sú napríklad zbrane nukleárne. Etika a právo založené na hrozbe vzájomného zničenia sa – a potenciálne i celého ľudstva – sú protirečením a predstavujú spreneverenie sa voči celému vybudovaniu Spojených národov, ktoré by sa tak zmenili na „Národy spojené strachom a nedôverou“.

Je potrebné usilovať sa o svet bez nukleárnych zbraní plným aplikovaním Zmluvy o nešírení, podľa litery i podľa ducha, smerom k úplnému zákazu týchto prostriedkov. Súčasná zhoda v nukleárnej otázke v citlivom regióne Ázie a Blízkeho východu je skúškou možností politickej dobrej vôle a práva, uplatňovaných s úprimnosťou, trpezlivosťou a vytrvalosťou.

V tejto súvislosti pápež František vyjadril prianie, aby táto zhoda bola trvácnou a účinnou a aby vďaka spolupráci všetkých zaangažovaných priniesla ovocie. Po tom, ako na záver opäť pripomenul, že je tu čas na múdre a neodkladné rozhodnutia, svoj príhovor uzavrel týmto uistením:

„Uisťujem vás o mojej podpore, mojej modlitbe a podpore a modlitbe všetkých veriacich Katolíckej cirkvi, aby táto inštitúcia, všetky jej členské štáty a každý jeden z jej funkcionárov vždy vykonávali účinnú službu ľudstvu, aby ich služba rešpektovala rozmanitosť a aby v záujme spoločného dobra vedeli rozvíjať to, čo je pre každý ľud a každého občana najlepšie. Požehnanie Najvyššieho, pokoj a prosperita nech sú s vami všetkými a so všetkými vašimi národmi. Ďakujem.“

Po odznení hodinového prejavu sa Svätý Otec za burácajúceho potlesku zhromaždenia rozlúčil s predsedom Valného zhromaždenia, s generálnym sekretárom, i so šéfom Kabinetu a Rokovaciu sálu opustil.

OSN ako medzivládna organizácia je tvorená zo 193 členských štátov a dvoch štátov nečlenov - pozorovateľov: Svätá stolica od roku 1964 a Štát Palestína od roku 2012. Svätú stolicu reprezentuje pri OSN v New Yorku Mons. Bernardito Auza (Filipíny, 1959), ako stály pozorovateľ s právom zúčastňovať sa na prácach, avšak bez aktívneho či pasívneho práva hlasovať. Podobne pri OSN v Ženeve je stálym pozorovateľom Svätej stolice Mons. Silvano Maria Tomasi (Taliansko, 1940). -jk-

Plné znenie prejavu pápeža Františka v sídle OSN v New Yorku