Homília v Holguíne na Kube: Matúš a Ježišove milosrdné oči

Homília Svätého Otca Františka pri eucharistickom slávení 21. septembra 2015 na Námestí revolúcie v Holguíne, v deň sviatku svätého apoštola a evanjelistu Matúša, s liturgickými čítaniami Ef 4,1-7.11-13 a Mt 9,9-13.

Slávime sviatok sv. Matúša, apoštola a evanjelistu. Slávime udalosť obrátenia. On sám nám vo svojom evanjeliu rozpráva o tom stretnutí, ktoré poznačilo jeho život, vovádza nás do „hry pohľadov“, ktorá je schopná zmeniť dejiny.

V obyčajný deň, keď sedel na mýtnici a vyberal dane, prešiel okolo Ježiš, zazrel ho, pristúpil k nemu a povedal: „Nasleduj ma!“ A on vstal a šiel za ním.

Ježiš sa naňho zahľadel. Akú silu lásky mal Ježišov pohľad, že pohol Matúšom! Akú silu museli mať tie oči, že ho zdvihli! Vieme, že Matúš bol mýtnikom, čiže vymáhal dane od Židov a dával ich Rimanom. Mýtnici boli nenávidení a okrem iného považovaní za hriešnikov. Preto žili v úzadí a ľudia nimi opovrhovali. S nimi sa nedalo spolu jesť, hovoriť, ani modliť. Ľud ich považoval za zradcov, ktorí oberajú svojich vlastných a dávajú cudzím. Mýtnici patrili do takejto sociálnej vrstvy.

Ježiš sa však zastavil, neprešiel rýchlo pomimo, pozrel sa naňho bez náhlenia, pohliadol na neho s pokojom. Pozrel sa naňho očami milosrdenstva, tak, ako nikto predtým. A tento pohľad otvoril jeho srdce, oslobodil ho, uzdravil, dal mu nádej na nový život ako Zachejovi, Bartimejovi, Márii Magdaléne, Petrovi a aj každému z nás. Hoci nemáme odvahu pozdvihnúť zrak k Pánovi, On ako prvý hľadí na nás.

Je to náš osobný príbeh. Tak ako mnohí iní, každý z nás môže povedať – aj ja som hriešnik, na ktorého Ježiš upiera svoj zrak. Pozývam vás, aby ste si dnes, či už doma alebo v kostole, keď budete v pokoji, sami, urobili chvíľku ticha na pripomenutie si s vďačnosťou a radosťou tie okolnosti, tú chvíľu, počas ktorej Boží milosrdný pohľad spočinul na našom živote.

Jeho láska nás predchádza, jeho pohľad anticipuje, predbieha naše potreby. On dokáže vidieť až za zovňajšok, až za hriech, až za zlyhanie, nehodnosť. Dokáže vidieť až za sociálnu kategóriu, ku ktorej patríme. Tým, že ide ďalej než všetko toto, vidí synovskú dôstojnosť, ktorú všetci máme, niekedy poškvrnenú hriechom, ale vždy prítomnú v hĺbke našej duše. Je to naša synovská dôstojnosť. On prišiel, aby hľadal všetkých, čo sa cítia byť nehodní Boha i ľudí. Dovoľme Ježišovi hľadieť na nás, nech jeho pohľad prejde našimi ulicami, nech nám opäť prinesie radosť, nádej, životné nadšenie.

Potom, čo Pán pozrel naňho s láskou, povedal Matúšovi: „Nasleduj ma!“ A Matúš vstal a šiel za ním. Po pohľade prichádza slovo. Po láske poslanie. Matúš už nie je ako predtým, je vnútorne premenený. Zmenilo ho stretnutie s Ježišom a jeho milosrdnou láskou. Mýtnicu, peniaze z daní a svoje vyhostenie necháva za chrbtom. Predtým sedel a vyberal od iných, teraz musí s Ježišom vstať a dať, obetovať sa pre iných. Ježiš sa naňho pozrel a Matúš našiel radosť v službe. Pre Matúša a všetkých, ktorí postrehli Ježišov pohľad, spoluobčania už nie sú tí, ktorých možno využiť, použiť a zneužiť. Ježišov pohľad plodí misionársku činnosť, službu, obetavosť. Jeho spoluobčania sú tými, ktorým slúži. Jeho láska lieči našu krátkozrakosť a podnecuje nás hľadieť inam, nepozastaviť sa iba pri zovňajšku či politickej korektnosti.

Ježiš ide ďalej, predchádza nás, otvára cestu a volá nás nasledovať ho. Pozýva nás ísť pomaly, prekonávať naše predsudky, vzdor voči zmene iných i nás samých. Každodenne nás vyzýva otázkou: veríš? Veríš, že sa z výbercu daní môže stať služobník? Myslíš, že je možné, aby sa zo zradcu stal priateľ? Že z tesárovho syna môže byť Boží Syn? Jeho pohľad mení náš pohľad a jeho srdce naše srdce. Boh je Otec, ktorý chce spásu pre všetky svoje deti.

Dovoľme Pánovi hľadieť na nás v modlitbe, v Eucharistii, pri spovedi, v našich bratoch a sestrách, najmä v opustených a osamelých. A učme sa hľadieť na iných ako on na nás. Zdieľajme jeho nežnosť a milosrdenstvo s chorými, väznenými, staršími a rodinami v ťažkostiach. Opäť sme pozvaní učiť sa od Ježiša, ktorý vidí v každom človekovi vždy to pravé, čiže Otcov obraz.

Viem, s akým úsilím a obetavosťou pracuje Cirkev na Kube, aby priniesla všetkým, aj na najodľahlejších miestach, Kristovo slovo a Kristovu prítomnosť. Zvláštnu zmienku si zasluhujú tzv. „misijné domy“, ktoré vzhľadom na nedostatok kostolov a kňazov umožňujú mnohým mať miesto na modlitbu, počúvanie Božieho slova, katechézu a spoločenský život. Sú malými znameniami Božej prítomnosti vo vašich štvrtiach a každodennou pomocou na oživenie slov apoštola Pavla: «Prosím vás, aby ste žili dôstojne podľa povolania, ktorého sa vám dostalo, so všetkou pokorou, miernosťou a zhovievavosťou. Znášajte sa navzájom v láske a usilujte sa zachovať jednotu ducha vo zväzku pokoja» (Ef 4,1-3).

Chcem teraz upriamiť pohľad na Pannu Máriu, našu Láskavú Pani z Cobre, ktorú Kuba prijala do svojho náručia a otvorila jej navždy svoje brány, a prosím ju, aby nad každým z detí tohto vznešeného národa držala svoj materský pohľad a aby „jej milosrdné oči“ boli vždy pozorné ku každému z vás, k vašim domovom, rodinám a ľuďom, ktorí môžu mať pocit, že už pre nich niet miesta. Nech nás všetkých chráni, tak ako chránila vo svojej láske Ježiša. A nech nás naučí hľadieť na druhých tak ako sa Ježiš pozrel na každého jedného z nás.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)