Posolstvo biskupov USA k sviatku Labor Day - dôraz na rodinu a integrálnu ekológiu

USA 29. augusta – Naša katolícka viera nás povoláva budovať sociálne a ekonomické systémy a štruktúry schopné vytvoriť dôstojné pracovné miesta s primeranými mzdami, ako aj podporovať „vytváranie rodín a ich stabilitu“. To sú myšlienky Mons. Thomasa Gerarda Wenskiho, arcibiskupa Miami a predsedu americkej biskupskej Komisie pre národnú spravodlivosť a ľudský rozvoj. Vyjadril ich v posolstve k národnému sviatku práce Labor Day, ktorý sa v USA slávi 7. septembra.

Posolstvo bohato čerpá z myšlienok encykliky pápeža Františka Laudato si´, zdôrazňujúc centrálnu dôležitosť práce pre rodinu ako „základnú bunku spoločnosti“. Konštatuje sa v ňom, že aj v prípade, že práca je k dispozícii, je dnes čoraz viac neistá a zle platená. A aj napriek znakom posilnenia ekonomiky, „pre mnohé americké rodiny sa situácia prakticky nezlepšila“. Čoraz viac mladých v USA odkladá uzavretie manželstva z dôvodu nezamestnanosti či podradného zamestnania, zatiaľ čo mnoho detí žije takmer na prahu chudoby.

„Práca bola stvorená pre rodinu“, no mnohé rodiny sa musia poriadne obracať medzi prácou a rodinou, aby vyšli s peniazmi do konca mesiaca, uvádza sa v posolstve. „Nemôžeme rezignovať pred akýmsi ‚novým stavom normálnosti‛ ekonomiky, ktorá negarantuje stabilné zamestnanie a primeraný plat príliš mnohým mužom a ženám. Úroveň chudoby zostáva bolestne vysoká“ - píše Mons. Wenski.

V posolstve zdôraznil úzku prepojenosť medzi ľudskou prácou, ochranou stvorenstva a spoločenskými problémami z hľadiska integrálnej ekológie, ktorou sa zaoberá encyklika Laudato si´. Veriacich vyzýva k „hlbokej konverzii sŕdc na každom stupni“. Ako píše, dnes dochádza k napádaniu ľudskej dôstojnosti, a to „v prípade vykorisťovania robotníkov, obchodovania so ženami a deťmi a tiež vďaka imigračnému systému neschopnému garantovať dôstojnú prácu a lepší život“.

Posolstvo k národnému sviatku práce Labor Day podpísané arcibiskupom Miami Mons. Wenskim ubezpečuje, že pre zlepšenie spomínaného stavu zaváži osobný postoj jednotlivcov:

„Zmeny v tom, ako žijeme a ako na seba vzájomne pôsobíme, môžu pomôcť zmeniť svet. ... Cesta k obnovenej spoločnosti sa buduje na solidarite a je zakorenená vo viere. Odmieta individualizmus a materializmus, ktoré nás robia ľahostajnými voči utrpeniu a uzavretými voči stretnutiu.“

Nasledovnými otázkami posolstvo pozýva ku konkrétnemu osobnému spytovaniu svedomia:

„Ako sa podieľame na tomto zraňovaní ľudskej dôstojnosti prostredníctvom nášho rozhodovania pri odievaní, stravovaní, pri nákupe tovarov – väčšinu z ktorých si samotní robotníci, ktorí ich vyrábajú, nemôžu dovoliť? Venujeme pozornosť tejto pravde, že kvôli spĺňaniu našich požiadaviek sa vytvárajú ekonomické situácie, ktoré iných nútia žiť takým spôsobom, ktorý by sme my sami nechceli?“ -zk-