Leto pápeža Františka – rozhovor s pápežským ceremoniárom Mons. Karcherom

Vatikán 24. júla – Svätý Otec František v letnom období obmedzil svoje verejné aktivity. Počas júla síce podnikol veľkú apoštolskú cestu, no v generálnych audienciách bude pokračovať až od augusta. Čo si možno predstaviť za týmto „letným režimom“ pápeža Františka? Ako prežíva horúce dni vo Vatikáne? Pápežský ceremoniár Mons. Guillermo Karcher, ktorý je krajanom a aj jedným z najbližších spolupracovníkov pápeža Františka, odpovedá na otázky redaktora  talianskej sekcie Vatikánskeho rozhlasu Alessandra Gisottiho. Ako hovorí, letné dni Svätého Otca vypĺňa modlitba, styk s priateľmi a práca:

„Trávi ich s veľkou pohodou a radosťou. Vídam ho vždy spokojného, každé ráno. Mimochodom, vždy v práci, pretože ho nachádzam zakaždým s rukami v práci, plnými listov, korešpondencie: veľmi dbá na to, aby odpovedal osobne. Trávi teda toto obdobie v komunikácii so svojimi priateľmi, s ľuďmi s ktorými udržiava kontakt. Zvlášť využíva to, že môže mať k dispozícii viac času; nuž tomuto sa venuje. A okrem toho sa venuje čítaniu dokumentov a projektov, ktoré mu prichádzajú pre najbližšiu budúcnosť.“

Pri spiatočnom lete z Latinskej Ameriky pápež hovoril, že sa pustí do štúdia, aby si pripravil cestu na Kubu a do USA. František evidentne veľmi cíti dôležitosť tejto očakávanej cesty, po tej mimoriadnej vo svojom kraji, v Latinskej Amerike...

„Áno! Ja tvrdím, že tento rok je pekný predovšetkým tým, že je rokom, kedy takpovediac  objíme celý kontinent Amerík, ako sa hovorí v taliančine: my hovoríme Amerika, pretože ju považujeme za jeden kontinent... A hovorím o tom ako o objatí, pretože bol v Južnej Amerike a v septembri ho čaká návšteva Kuby, čo je Stredná Amerika, a potom Spojené štáty, čiže Severná Amerika. Veľmi mu na tom záleží, predovšetkým preto, lebo bude môcť formačne pôsobiť, skonkrétniť a zviditeľniť to, čo je výsledkom tej práce, veľmi diplomatickej a zároveň veľmi pastoračnej, ktorá pomohla obnoviť diplomatické vzťahy medzi Kubou a Spojenými štátmi. Myslím si, že toto urobí cestu oveľa zaujímavejšou: okrem toho, že to bude pastoračná návšteva, je to akoby návšteva na poďakovanie dvom národom, ktoré si dokázali znovu podať ruku. On, ako človek, ktorý prišiel z juhu kontinentu, je protagonistom historického momentu.“

Pápež František vždy hovorí, že je pastierom, ktorému sa páči kráčať uprostred ľudí. Do akej miery mu chýba, podľa vás, táto sloboda, osobitne v takomto období bez verejných stretnutí?

„Chýba mu, to áno. Bol veľmi navyknutý kráčať, prechádzať sa a byť medzi ľuďmi. Myslím na argentínske leto, na mesiac január, ktorý je porovnateľný s týmto horúcim a sparným júlom: trávieval čas navštevovaním favel v Buenos Aires, prežívajúc spolu s ľuďmi toto tvrdé obdobie, horúčavy, aj s odriekaním. Ale obetuje to Bohu a prežíva to ako moment, ktorý odovzdáva Pánovi, takýto spôsob vykonávania Petrovej služby, so svojím srdcom nablízku ľuďom, ktorí trpia, a ktorým teplo rovnako paralyzuje život: pomyslime na tie baraky, a nepredstavujme si, že tam majú ventiláciu...“  

Piateho augusta znovu začnú generálne audiencie. Pápež – ako vieme a ako aj povedal, keď vysvetľoval svoje rozhodnutie bývať v Dome sv. Marty – potrebuje byť medzi ľuďmi, medzi ľudom. Toto je nutnosť, ktorá u neho nepozná dovolenku...

„Potvrdzujem to. Ak hovoríme o dovolenke, o období, v ktorom si urobil prestávku, pretože to bolo len zopár dní v júli a hneď išiel do Južnej Ameriky, a tak obdobie dovolenky je už strávené. Od augusta sa znovu obnoví ten dôležitý moment týždňa, keď robí katechézu, a nanovo objíme Boží ľud. Táto srdečnosť, ktorá ho charakterizuje, je citeľná na dotyk, keď človek vidí, koľkú lásku dáva a koľko lásky prijíma, koľká láska je tu vo vzájomnej výmene. A toto ho napĺňa energiou. Je krásne predovšetkým vidieť ten kontakt s chorými, túto jeho ľudskosť, ktorú dokáže odovzdávať, a dôveru, ktorú vzbudzuje. A ďalej to argentínske objatie: od tejto skupiny, ktorá je vždy veľmi konzistentná a ktorá mu prináša prejavy citu z druhej strany oceánu. A potom toľkí priatelia, množstvo priateľov, aj príbuzní... So všetkými je to vždy moment ľudsky a duchovne bohatého zážitku.“

V súvislosti s Argentínou: aj v tomto období, ako vieme, nechýba maté pre pápeža Františka. Vy ste Argentínčan tak ako Svätý Otec: prečo je tento nápoj pre neho taký dôležitý, a pre vás Argentínčanov? Pripomína mu jeho milovanú zem?

„Uvážte, že my od detstva pijeme maté. Doslova ako dieťaťu ti mama dá maté, trochu vlažnejšie, primieša tam trošku mlieka, presne tak... Stáva sa z toho určitá infúzia, charakteristická čajovina, ktorá nás sprevádza po celý život. A tiež vytvára spoločnosť: maté je niečo, čo robí priateľským, pretože človek, keď pije, je vždy spolu s niekým. Má hlboký rodinný zmysel. Myslím si, že tvorí súčasť argentínskych koreňov a identity, ako aj ďalších krajín, ako Uruguaj, Paraguaj, Čile... Ale Argentínčan to prežíva ako prostriedok zdieľania: nie tak, že si niekto vezme pohár a sám si hasí smäd, ale je tu niečo, čo sa zdieľa. A potom je veľmi zdravé – to treba povedať – pretože pomáha znižovať cholesterol. A pre nás, ktorí azda konzumujeme tak veľa mäsa... Ináč, bol to vynález jezuitov, v jezuitských ‚redukciách‛ maté objavili ako rastlinu na boj proti alkoholizmu medzi indiánmi tej doby. Potom sa stalo liečivým nápojom. Opakujem: my Argentínčania zjavne menej trpíme cholesterolom vďaka tomuto maté, ktoré nám pomáha konzumovať mäso a nebyť pritom tak vážne vystavenými tomuto ochoreniu.“ -jb-