Spoločná zodpovednosť pápeža Františka a patriarchu Bartolomeja

Vatikán/Konštantínopol 10. júla - Encykliku pápeža Františka Laudato si’ v lektúre pravoslávia predstavil teologický poradca patriarchu Bartolomeja I. arcidiakon John Chryssavgis v americkom časopise First Things. Ako píše autor článku, „zodpovednosť za spolucítenie“ je to, čo poháňa pápeža a patriarchu Konštantínopolu k „zdieľanej ustarostenosti z vykorisťovania ľudí a planéty ako Kristovho tela“.

V článku, ktorý denník L'Osservatore Romano priniesol 8. júla 2015 pod titulkom „Na správnej ceste“, John Chryssavgis píše:

„Pápežskej encyklike o starostlivosti o stvorenie predchádzala dlhá ekologická perspektíva, ale aj kontext ekumenickej otvorenosti medzi dvoma náboženskými vodcami hlboko a pevne zaangažovanými do obnovy spoločenstva medzi oboma cirkvami, ktoré Konštantínopol rád charakterizuje ako ‚sesterské cirkvi‛ a ktoré Rím často opisuje ako ‚dve strany pľúc, ktoré dýchajú spoločne‛. Ak úsilie o jednotu je tým, čo privádza Františka a Bartolomeja k spoločnému svedectvu vo svete rozdelenom politickými a ekonomickými napätiami, ako aj rasovými a náboženskými konfliktami, zodpovednosť za spolucítenie je určite to, čo ich pobáda zdieľať ustarostenosť zo zneužívania ľudí a planéty ako Kristovho tela.

Dvadsaťpäť rokov ekumenický patriarcha Bartolomej zdôrazňoval duchovný rozmer ekologickej krízy a dokonca predstavil revolučný koncept ekologického hriechu, rozširujúc naše chápanie pokánia za to, čo sme doteraz považovali za osobný priestupok alebo sociálne zneužitie, na väčšie, spoločné, generačné a dokonca aj ekologické zneužitie Božieho stvorenia. A pápež si dal pri svojom zvolení meno svätého Františka z Assisi, čo jednoznačne naznačuje jeho prioritou a jeho citlivosť voči marginalizovaným ľuďom, zraniteľným a utláčaných v našej globálnej komunite.

To, čo nám encyklika pápeža pripomenula dôrazne a trvalo je, že ochrana prírody a služba blížnemu sú dve neoddeliteľné veci; sú dve strany tej istej mince. V tomto ohľade si myslím, že je naozaj prozreteľnostné, že títo dvaja biskupi vedú svoje cirkvi v tomto konkrétnom kritickom okamihu. A je tiež mimoriadne požehnanie, že dokážu mať k sebe navzájom vzťah takej ľahkosti a dôvery. Nepochybujem o tom, že priaznivé prijatie - ale dovolím si dodať, že aj nepriateľské reakcie a kritika – ich podpory a pomoci, ktoré venujú starostlivosti o Božie stvorenie je azda najväčším dôkazom toho, že sú určite na správnej ceste. Aj z tohto dôvodu si zaslúžia naše modlitby a našu chválu, kým ich príklad a ich osvietené vedenie si zaslúži našu pozornosť a potvrdenie.“ (Zdroj: L'Osservatore Romano) -jk-