Prvý príhovor pápeža Františka v Ekvádore: Byť blízko k slnku, ktorým je Kristus

Vatikán 6. júla – Prinášame v plnom znení príhovor Svätého Otca Františka pri uvítacom ceremoniáli v Ekvádore v nedeľu 5. júla 2015 na Medzinárodnom letisku „Mariscal Sucre“ v hlavnom meste Quito.

Vážený pán prezident, ctení predstavitelia vlády, bratia biskupi, dámy a páni, milí pritelia,

ďakujem Bohu, že mi opäť umožnil prísť do Latinskej Ameriky a že tu dnes môžem byť s vami v tejto nádhernej krajine Ekvádoru. Napĺňa ma radosť a vďačnosť z tak vrúcneho prijatia: je to ďalší dôkaz pohostinnosti, ktorá veľmi dobre vystihuje ľudí tohto šľachetného národa.

Ďakujem Vám, pán prezident, za Vaše slová – oceňujem ich súzvuk s mojimi myšlienkami: priveľmi ste ma citovali, vďaka! – a opätujem ich želaním len toho najlepšieho pri vykonávaní Vášho poslania: aby ste mohli uskutočniť to, po čom túžite pre dobro Vášho ľudu. Srdečne zdravím ctených predstaviteľov vlády, mojich bratov biskupov, veriacich Cirkvi v tejto krajine a všetkých, ktorí mi dnes otvoria brány svojho srdca, svojich rodín a domoviny. Všetci máte moju sympatiu a úprimné uznanie.

Ekvádor som už v minulosti navštívil pri rôznych príležitostiach z pastoračných dôvodov; a tak i dnes prichádzam ako svedok Božieho milosrdenstva a viery v Ježiša Krista. Tá istá viera po stáročia utvárala identitu tohto ľudu a priniesla veľa dobrého ovocia, medzi ktorým žiaria osobnosti ako svätá Mariana de Jesús, svätý brat Miguel Febres, svätá Narcisa de Jesús alebo blahoslavená Mercedes de Jesús Molina, blahorečená v Guayaquile pred tridsiatimi rokmi počas návštevy pápeža sv. Jána Pavla II. Títo všetci žili svoju vieru intenzívne a s entuziazmom, a vykonávaním milosrdenstva v rôznych oblastiach prispeli vo svojej dobe k zlepšeniu ekvádorskej spoločnosti.

Dnes môžeme i my v evanjeliu nájsť potrebný kľúč, ktorý nám umožní čeliť aktuálnym výzvam doby tým, že doceníme odlišnosti, podporujúc dialóg a participáciu bez vyraďovania, aby sa tak uskutočňované kroky progresu a rozvoja upevnili a stali sa zárukou lepšej budúcnosti pre všetkých, venujúc osobitnú pozornosť našim najkrehkejším bratom a najzraniteľnejším menšinám, ktoré predstavujú podlžnosť, ktorú celá Latinská Amerika doposiaľ má. Za týmto účelom môžete, vážený pán prezident, stále rátať s nasadením a so spoluprácou Cirkvi v službe tomuto ekvádorskému ľudu, ktorý sa dôstojne postavil na nohy.

Milí priatelia, dni, ktoré máme pred sebou, začínam s očakávaním a nádejou. V Ekvádore leží bod, ktorý je najbližšie k vesmírnemu priestoru: je ním vrch Chimborazo, kvôli tomu nazývaný aj miesto „najbližšie k Slnku“, Mesiacu a hviezdam. My, kresťania, prirovnávame Ježiša Krista k Slnku a Mesiac k Cirkvi. Mesiac nemá vlastné svetlo, a keď sa pred Slnkom ukryje, stáva sa temným a nevydáva svedectvo. Nech sa nám všetkým v týchto dňoch stane zjavnejšou blízkosť slnka «Vychádzajúceho z výsosti» (porov. Lk 1,78) a  nech sa my sami staneme odbleskom jeho svetla a jeho lásky.

Z tohto miesta chcem objať celý Ekvádor. Od vrcholu Chimborazo až po pobrežie Pacifiku; od amazónskeho pralesa až po ostrovy Galapág; nech sa nikdy nestratí schopnosť vzdávať vďaky Bohu za to, čo pre vás urobil a stále robí; schopnosť obraňovať to, čo je malé a jednoduché, starostlivo dbať o vaše deti a o vašich starých ľudí, ktorí sú pamäťou vášho ľudu, mať dôveru v mládež, a schopnosť neustále žasnúť nad vznešenosťou vášho ľudu a neobyčajnou nádherou vašej krajiny, ktorá je podľa slov vášho pána prezidenta rajom.

Nech z Najsvätejšieho Srdca Ježišovho a z Nepoškvrneného Srdca Panny Márie, ktorým je Ekvádor zasvätený, prúdi na vás milosť a požehnanie! Veľmi vám ďakujem!

(Preklad: Slovenská redakcia VR)