Pápež povzbudil rodiny reagovať na ideologickú kolonizáciu

Vatikán 15. júna - Rozdiely medzi mužmi a ženami napomáhajú výchove detí. Kiežby rodiny reagovali na ideologickú kolonizáciu. Toto bol jeden z akcentov pápeža Františka pri otvorení Cirkevného stretnutia Rímskej diecézy včera večer na Námestí sv. Petra, zaplnenom 20 tisícami veriacich. Svätý Otec sa spontánne prihovoril katechétom, kňazom, pastoračným pracovníkom, ale najmä rodičom. Protagonistami tohtoročného celodiecézneho pastoračného stretnutia, konaného od 14. do 16. júna,  sú totiž rodičia, ako naznačuje téma: „Odovzdávame vám to, čo sme prijali (porov.  Kor 15,3) - My rodičia, svedkovia o kráse života“. Rímsky biskup venoval pozornosť ich zodpovednosti za výchovu a evanjelizáciu detí. „Zasievajte lásku a pamätajte, že deti sú posvätné,“ kládol im na srdce.

Veľká radosť panovala na vatikánskom námestí, keď sa rímsky biskup pri príchode zastavoval medzi zhromaždenými, aby im podal ruku a požehnal deti. Po privítaní kardinálom vikárom Agostinom Vallinim sa slova ujal Svätý Otec. Začal poukázaním na niekoľkoročné snaženie o odovzdávanie viery a na veľkú potrebu tohto mesta, aby sa „morálne a duchovne znovuzrodilo“:

„Naše mesto sa musí znovuzrodiť duchovne a morálne, pretože sa zdá, akoby všetko bolo jedno, akoby všetko bolo relatívne; akoby evanjelium bolo naozaj krásnym príbehom o krásnych veciach, pekným čítaním, ale zostane kdesi tam ako idea.“

Je to veľká zodpovednosť najmä s ohľadom na adolescentov, ktorí čelia „ideologickým kolonizáciám, ktoré sú jedom pre dušu a rodinu“, robia veľa škody a ničia spoločnosť, krajinu“. Vychádzajúc z tohto sa Svätý Otec pozastavil pri úvahe, čo znamená byť rodičmi, ktorú zhrnul do troch slov: povolanie, spoločenstvo, poslanie.

„Prvé je povolanie. (...) Prozreteľnosť zverila predovšetkým mužom a ženám, povolaným úplne a bezvýhradne sa milovať, aby spolupracovali s Bohom v tejto láske a odovzdávali život svojim deťom. Pán si vás vyvolil, aby ste sa milovali a odovzdávali život. (...) Toto je krásne povolanie, pretože nás robí zvláštnym spôsobom na obraz a podobu Boha. Stať sa otcom a mamou znamená naplno sa realizovať, aby sme sa stali podobnými Bohu. O tomto sa nehovorí v novinách, ale toto je pravda o láske. Stať sa otcom a mamou nás robí viac podobnými Bohu.“

Ako rodičia ste povolaní všetkým pripomínať, že všetci pokrstení, aj keď iným spôsobom, sú povolaní byť otcom alebo matkou, pokračoval Svätý Otec. Dokonca aj kňaz, rehoľná sestra, katechéta sú povolaní k duchovnému otcovstvu a materstvu. Skutočne muž a žena sa rozhodnú vybudovať rodinu preto, že ich Boh po ich skúsenosti krásy lásky k tomu povolá. Ako ďalej vysvetlil Svätý Otec, nie je to krása vášne, zamilovania, ale krása lásky. Boh volá stať sa rodičmi, muži a ženami, ktorí veria v lásku, ktorí veria v jej krásu. Prítomným teda položil otázku:

„Veríte vo veľkosť lásky? Máte vieru v toto? Je to viera každodenná. Láska je pekná, aj keď sa rodičia hádajú, je pekná, pretože sa napokon zmieria. Je veľmi pekné zmieriť sa po vojne. (...) Je pekné, keď dieťa vidí, že otec a mama sa pobozkali. Je to pekné svedectvo. Vaše deti, drahí rodičia, potrebujú vnímať, pozerajúc na váš život, že je pekné mať sa radi.”

Ste teda povolaní milovať sa a veriť v krásu lásky. To je to, čo vaše deti vnímajú, zopakoval Svätý Otec:

„Pre dieťa niet väčšieho ponaučenia a svedectva, ako vidieť svojich rodičov, ktorí sa majú radi nežne, úctivo, sú k sebe láskaví, odpúšťajú si navzájom: to napĺňa radosťou a šťastím srdcia detí. Deti viac ako obývajú dom z tehál, žijú v inom dome, dôležitejšom: žijú vo vzájomnej láske rodičov.”

Druhé slovo je spoločenstvo. Byť rodičmi, ako pripomenul pápež, sa zakladá na biblickej rozdielnosti medzi mužom a ženou. Ide o prvý a najzákladnejší, konštitutívny rozdiel ľudskej bytosti, ktorý je veľkým darom a bohatstvom, povedal a myšlienku rozvinul nasledovne:

„Toto bohatstvom, akým je táto rozmanitosť! Rozmanitosť, ktorá sa stáva nielen komplementárnosťou, ale aj reciprocitou. (...) A táto reciprocita a vzájomné dopĺňanie v rozdieloch je veľmi dôležité pre deti. Deti dozrievajú vidiac mamu a otca takto; dozrievajú vo svojej identite konfrontujúc sa s láskou, ktorú majú mama a otec, konfrontujúc sa s týmito rozdielmi. My muži sa učíme spoznávať skrze ženy, ktoré stretávame v živote, mimoriadnu krásu, ktorej nositeľkou je žena. A ženy prechádzajú podobnou cestou, učiac sa od mužov, že muž je iný a má svoj vlastný spôsob cítenia, chápania, prežívania. A toto spoločenstvo v rozmanitosti je veľmi dôležité pre výchovu detí, pretože matky majú vyššiu citlivosť na niektoré aspekty života, kým otcovia zas na iné. Je krásna táto výchovná dohoda, ktorá dáva v prospech rastu detí rôzne talenty rodičov. Je to dôležitá skutočnosť, ktorú treba pestovať a chrániť.“

Je veľmi bolestivé, pokračoval pápež František, keď rodina prežíva napätie, ktoré sa nedá vyriešiť, ranu, ktorú nemožno vyliečiť. (...) Keď sa objavia prvé známky tohto, otec i matka majú povinnosť hľadať pomoc, snažiť sa o záchranu. Prosiť o pomoc v prvom rade Boha. (…) Pán vám dá silu, aby ste pochopili, že môžete prekonať zlo, že jednota je väčšia ako konflikt, že možno zahojiť rany, ktoré sme si navzájom spôsobili, v mene najväčšej lásky, ktorou vás On povolal k životu vo sviatosti manželstva. Ale aj keď dôjde k oddeleniu výchovná úloha rodičov zostáva, pokračoval:

„Prosím vás, vždy sa usilujte o porozumenie, spoluprácu, harmóniu – pre dobro a šťastie vašich detí. Prosím, nepoužívajte deti ako rukojemníkov! Koľko zla narobia rodičia, ktorí sú oddelení alebo aspoň vo svojich srdciach oddelení, keď otec hovorí zle o matke a matka hovorí dieťaťu zle o otcovi. To je hrozné, pretože to dieťa, chlapec, dievča vyrastá v napätí, ktoré nemôže vyriešiť a učí sa škaredej ceste pokrytectva, povedať každému, čo chce počuť, aby z toho vyťažil. 

Ale je tu tiež cesta odpustenia. Odpustite si, prijmite navzájom svoje limity, to vám tiež pomôže pochopiť a akceptovať krehkosť a slabosti vašich detí. Budú príležitosťou milovať ich ešte viac a pomôcť im rásť. Len tak sa ani ony nebudú musieť báť zoči-voči svojim limitom, nebudú skľúčení, ale pôjdu ďalej.“

A dar manželstva, ktoré je také krásne, má tiež svoje poslanie. Poslanie veľmi dôležité, povedal Svätý Otec napokon:

„Vy ste spolupracovníkmi Ducha Svätého, ktorý nám našepkáva Ježišove slová! Buďte tým aj pre vaše deti! Buďte misionármi vašich detí. Nech sa naučia z vašich perí a vášho života, že nasledovanie Pána prináša entuziazmus, ochotu dávať sa pre ostatných, dáva vždy nádej, aj tvárou v tvár ťažkostiam a bolesti, pretože nikdy nie sme sami, ale vždy s Pánom a s bratmi. A to je dôležité najmä v čase dospievania, keď sa hľadanie Boha stáva viac vedomým a otázky si vyžadujú dobre podložené odpovede.“

Nakoniec Svätý Otec obrátil svoju pozornosť na starých rodičov. Nechcem skončiť bez toho, aby som nepovedal ani slovo našim starčekom a starenkám, poznamenal a dodal otázku: „Majú vo vašom dome dôstojné miesto? Starí rodičia zachránili vieru v mnohých krajinách, kde bolo zakázané praktizovanie náboženstva, keď tajne prinášali deti na krst, učili ich modlitbe." Pápež pokračoval výzvou: „Nehanbite sa za starých rodičov vo vašom dome. Oni nám dávajú múdrosť, rozvážnosť, veľmi nám pomáhajú. Starí rodičia v dome sú bohatstvom.“

Pápež František sa s 20-tisícovým zhromaždením rozlúči týmito slovami: „Nezabudnite, láska, láska. Zasievajte lásku. Pamätajte na to, čo povedalo to dieťa: ‚Dnes som videl, ako sa mama a otec pobozkali!‘ Aké krásne!“

Toľko z príhovoru pápeža Františka na úvod Diecézneho cirkevného stretnutia Rímskej diecézy, ktoré je v tomto roku medzi synodami o rodine venované práve svedectvu rodičov o manželskej láske. Ide o každoročné trojdňové modlitbovo-pracovné podujatie diecézneho spoločenstva, konané na pôde Baziliky sv. Jána v Lateráne a Lateránskej univerzity, v závere ktorého jeho účastníci – pod vedením kardinála vikára Agostina Valliniho – formulujú usmernenia a návrhy pre nastávajúci pastoračný rok. -jk-