Stretnutie pápeža so sudcami: Verejná moc sa musí opierať o hodnoty

Vatikán 13. júna - Spravodlivosť sa „nevykonáva abstraktne“ a na efektívny boj proti korupcii a kriminalite je potrebná „dlhodobá stratégia", smerujúca k „podpore ľudskej osoby“. To je základná myšlienka pápeža Františka z prejavu k členom talianskej Najvyššej súdnej rady (Consiglio Superiore della Magistratura), ktorých dnes v počte asi 200 prijal v Klementínskej sále. V príhovore vyšiel zo zodpovednosti, ktorá je úzko spojená s povolaním sudcu a predstavuje zásadný predpoklad pre výkon tejto funkcie. Vzhľadom na aktuálny spoločenský kontext pápež František poukázal na zvyšujúcu sa náročnosť a komplexnosť súdnictva.

„Jurisdikcia je dnes poznačená rastúcou zložitosťou, vzhľadom na  násobenie sa záujmov a práv, ktoré si vyžadujú konfrontáciu, a ktoré nie vždy môžu nájsť v právnych predpisoch presnú a úplnú odpoveď zoči-voči škále konkrétnych prípadov.

Globalizácia prináša so sebou aj aspekty možného zmätku a dezorientácie, konštatoval ďalej pápež František, „pretože sa stáva prostriedkom pre zavádzanie zvyklostí, koncepcií, dokonca aj predpisov, ktoré sú cudzie sociálnej štruktúre, s následkom narušenia reálnych kultúrnych koreňov, ktoré by mali byť na rozdiel od toho rešpektované, a to v dôsledku tendencií vplyvu iných kultúr, ktoré sú ekonomicky rozvinuté, ale eticky zoslabnuté  (porov. Evangelii gaudium, 62). Mnohokrát som hovoril o ideologických kolonizáciách, keď sa zmieňujem o tomto probléme.

V tomto kontexte hlbokého otrasu kultúrnych koreňov je dôležité, aby orgány verejnej moci, a medzi nimi aj súdy, využívali im priznaný priestor na zabezpečenie stability a spevnenia základov ľudského spolunažívania prostredníctvom záchrany základných hodnôt. K týmto hodnotám kresťanstvo ponúklo pravý a najprimeranejší základ: Božiu lásku, ktorá je neoddeliteľná od lásky k blížnemu (porov. Mt 22,34-40).“

Vychádzajúc z týchto základov Svätý Otec poukázal na možnosti účinného zamedzovania hospodárskej a finančnej kriminality a korupcie, ktoré postihli aj vyspelé demokracie. Zásah je tu potrebný „nielen v represívnom zmysle, ale tiež v oblasti výchovy“ nových generácií, ktorým treba „ponúknuť antropológiu, ktorá by nebola relativistická, a spôsob života, ktorý dokáže odpovedať na vysoké a hlboké túžby ľudského ducha“. Sledujúc túto métu „sú inštitúcie povinné obnoviť dlhodobú stratégiu, zameranú na podporu ľudskej osoby a pokojné spolužitie.“

„Na tomto diele budovania“ sa podľa presvedčenia pápeža podieľajú, a to v prednej línii, všetci tí, ktorí vykonávajú súdnu funkciu. A hoci sú sudcovia povolaní  „zasiahnuť v prípade porušenia predpisu, je tiež pravdou, že opätovné potvrdenie pravidla je nielen aktom určeným jednotlivej osobe, ale vždy presahuje jednotlivý prípad, aby zahrnul celú komunitu“. V poslednej časti príhovoru sa pápež sústredil na tému ľudskej dôstojnosti:

„Právom sa potom v tejto dobe kladie osobitný dôraz na tému ľudských práv, ktoré sú základným jadrom uznania základnej dôstojnosti človeka. Tá musí byť uplatňovaná bez zneužívania tejto kategórie v snahe vrátiť sa späť k postupom a správaniu, ktoré namiesto podpory a zaistenia ľudskej dôstojnosti ju v skutočnosti ohrozujú alebo dokonca narušujú. Spravodlivosť sa nevykonáva abstraktne, ale vždy s ohľadom na človeka v jeho reálnej hodnote, že je stvorený na Boží obraz a povolaný tú podobnosť realizovať tu na zemi.“ -jk-