Svätý Otec generálnej kapitule františkánov: Umenšenosť a bratstvo

Vatikán 26. mája – Svätý Otec dnes v Klementínskej sále prijal približne 200 účastníkov generálnej kapituly Rehole menších bratov františkánov. Po úvodnom príhovore generálneho ministra Michaela Perryho, ktorý bol počas kapituly potvrdený v úrade na ďalšie funkčné obdobie, sa ujal slova pápež František. Zameral sa na dva elementy, ktoré charakterizujú františkánsku identitu: umenšenosť (minorità) a bratstvo (fraternità). Bratom sa zdôveril, že ešte pred napísaním príhovoru si pýtal radu na túto tému od svojich dvoch argentínskych priateľov, mladých františkánov. V súvislosti s umenšenosťou povedal:

„Umenšenosť pobáda byť a cítiť sa malými pred Bohom, úplne sa zveriť jeho nekonečnému milosrdenstvu. Perspektíva milosrdenstva je nepochopiteľná pre tých, čo sa neuznávajú za „menších“, čiže malých, núdznych a hriešnikov pred Bohom. Čím viac sme si tohto vedomí, tým sme bližšie spáse; čím viac sme presvedčení o tom, že sme hriešnikmi, tým viac sme pripravení byť spasení. Tak sa to deje v evanjeliu: osoby, ktoré sa pred Ježišom uznávajú za chudobných, sú spasené; kto si naopak myslí, že nič nepotrebuje, neprijme spásu – nie preto, že mu nebola ponúknutá, ale preto, že ju neprijal. Umenšenosť znamená aj vyjsť zo seba, zo svojich osobných schém a náhľadov; znamená to ísť ponad štruktúry – ktoré sú potrebné, ak sa múdro používajú -, ponad zvyky a istoty, aby sme svedčili o konkrétnej blízkosti chudobným, núdznym, vylúčeným, s pravdivým postojom obrátenia a služby.“

Svätý Otec bratom františkánom zdôraznil, že sú povolaní vyjadrovať bratstvo „konkrétnym spôsobom, prostredníctvom vzájomnej dôvery v medziľudských vzťahoch, aby svet videl a uveril“, aby uznal, že „Kristova láska uzdravuje rany a vytvára jednotu“. Dôležité je podľa pápeža Františka aj to, aby si uvedomovali, že sú „nositeľmi milosrdenstva, zmierenia a pokoja“, čo zároveň rehoľu vedie k „vychádzaniu“. V príhovore Svätý Otec spomenul aj príbeh z Františkánskych prameňov, zo „Sacrum Commercium“, o tom, ako prví bratia na otázku, kde je ich kláštor, ukázali z kopca na okolitú krajinu a povedali: ‚toto je náš kláštor‛. Komentujúc úryvok z Reguly sv. Františka o tom, že keď idú do sveta, nemajú sa hádať a súdiť, ale byť pokorní, mierni, skromní... atď. (III, 10-14: Františkánske zdroje 85-86), pápež František povedal:  

„Tieto výzvy sú veľmi aktuálne. Sú proroctvom bratstva a umenšenosti aj pre náš dnešný svet. Ako je len dôležité žiť kresťanský a náboženský život bez strácania sa v hádkach a ohováraniach, pestujúc pokojný dialóg so všetkými, s miernosťou, krotkosťou a pokorou, prostredníctvom chudobných prostriedkov, ohlasujúc pokoj a žijúc striedmo, tešiac sa z toho, čo nám je ponúknuté. Toto si vyžaduje aj úmyselnú snahu o transparentnosť, o etické a solidárne používanie dobier, o  štýl striedmosti a zriekania sa. Ak ste naopak pripútaní k dobrám a bohatstvám sveta a tam vkladáte vašu istotu, bude to práve Pán, ktorý vás zbaví tohto ducha svetskosti, aby nakoniec zachoval vzácne dedičstvo umenšenosti a chudoby, ku ktorým vás povolal prostredníctvom svätého Františka. Buď budete vy sami dobrovoľne chudobní a umenšení, alebo dopadnete ako obratí.“

Svätý Otec tiež menším bratom františkánom pripomenul, „animátorom rehoľného života“ je Duch Svätý, ktorému však treba vytvoriť priestor. Podľa jeho slov im „svetlo a sila Ducha Svätého pomôžu“ zvládnuť aktuálne náročné výzvy pre rehoľu, akými sú „úbytok v počte, starnutie a pokles nových povolaní“.

Pápež František z vlastnej skúsenosti konštatoval obľúbenosť a autoritu, ktorej sa bratia františkáni tešia medzi ľudom.  Ako povedal, v Argentíne napríklad aj ľudia predpojatí, ktorí pri pohľade na kňaza zvyknú utrúsiť štipľavú poznámku, keď vidia františkánsky habit, nepovedia ani slovo. „Zdedili ste autoritu u Božieho ľudu, a to prostredníctvom vašej umenšenosti, bratsva, miernosti, pokory, chudoby. Prosím vás, uchovávajte si to! Nestraťte to! Ľud vás má rád“, vyzval menších bratov františkánov Svätý Otec. -zk-