2015-05-13 18:27:00

Homília pápeža Františka členom Charity: Prestrieť stôl pre všetkých


Vatikán 13. mája - Prinášame plné znenie homílie Svätého Otca Františka pri eucharistickom slávení na úvod 20. generálneho zhromaždenia Medzinárodnej katolíckej charity (Caritas internationalis), ktorému predsedal 12. mája 2015 vo Vatikánskej bazilike pri Oltári katedry za účasti kardinálov, biskupov a delegátov Charity z celého sveta. 

„Liturgické čítanie zo Skutkov apoštolov (16,22-34), ktoré sme počuli, predstavuje tak trochu mimoriadnu postavu. Je ňou strážca väzenia vo Filipách, kde boli Pavol a Sílas uväznení po tom, ako sa proti nim vzbúril dav. Úradníci ich najskôr dali zbičovať a potom ich poslali do väzenia, prikazujúc strážcovi, aby ich dobre strážil. Preto tento muž, po tom, ako v noci začul zemetrasenie a videl dvere väzenia otvorené, zúfa si a chce si siahnuť na život. Pavol ho však upokojí a on, chvejúc sa a plný úžasu, prosí na kolenách o spásu.

Príbeh nám hovorí, že tento muž zaraz vykonal základné kroky cesty viery a spásy: počúva Pánovo slovo - spoločne so svojimi rodinnými príslušníkmi; vymýva Pavlove a Sílasove rany; prijíma krst - spolu so svojou rodinou; a nakoniec prijme Pavla a Sílasa vo svojom dome, prestrie stôl a plný radosti ich pohostí.

Evanjelium, ktoré bolo po ohlasovaní prijaté vierou, pohýna k umývaniu nôh a k vymývaniu rán trpiacich a k príprave stolovania pre nich. Jednoduchosť gest, kde je prijatie Slova a sviatosti krstu sprevádzané prijatím brata, akoby išlo o jediné gesto: prijať Boha a prijať druhého; prijať druhého spolu s Božou milosťou; prijať Boha a zjaviť ho v službe bratovi. Slovo, sviatosti a služba sa na seba vzájomne odvolávajú a sú živené navzájom, ako to vidíme už v týchto svedectvách Cirkvi v jej počiatkoch.

V tomto geste môžeme vidieť celé povolanie Charity. Charita je už veľkou konfederáciou, plne uznávanou aj vo svete pre svoju činnosť. Charita je cirkevnou skutočnosťou v mnohých častiach sveta a musí byť ešte oveľa viac rozšírená aj v rozličných farnostiach a spoločenstvách, aby obnovila to, čo sa dialo v počiatkoch Cirkvi. Veď koreň všetkej vašej služby spočíva práve v pohostinnom prijímaní Boha a blížneho –  v jednoduchosti a poslušnosti. Toto je koreň. Ak sa tento koreň odníme, Charita zomiera. A táto pohostinnosť sa napĺňa osobne vo vás, aby ste potom išli do sveta, a tam aby ste slúžili v mene Krista, ktorého ste stretli a ktorého stretávate v každom bratovi a sestre, ktorým ste nablízku; a práve pre toto sa vyhýbame tomu, aby sme sa zúžili na jednoduchú humanitárnu organizáciu.

A Charita každej partikulárnej cirkvi, aj tej najmenšej, je vždy tá istá. Nie sú tu veľké Charity a malé Charity, všetky sú si rovné. Prosme si od Pána milosť porozumieť skutočnej veľkosti Charity; milosť neupadnúť do sebaklamu myslieť si, že dobre organizovaný centralizmus je tou správnou cestou; milosť pochopiť, že Charita je vždy na periférii, v každej partikulárnej cirkvi; a milosť osvojiť si presvedčenie, že ústredie Charity je len pomocou, službou a skúsenosťou spoločenstva, a nie hlavou všetkých.

Ten, kto žije misiu Charity nie je jednoduchým pracovníkom, ale doslova Kristovým svedkom. Je osobou, ktorá hľadá Krista a necháva sa Kristom hľadať; osobou, ktorá miluje s Kristovým duchom, duchom nezištnosti, duchom daru. Všetky naše stratégie a plánovania zostávajú prázdne, ak v sebe nenosíme túto lásku. Nie našu lásku, ale tú jeho. Alebo ešte lepšie, tú našu, očistenú a posilnenú jeho láskou.

A takto sa dá slúžiť všetkým a pripravovať stôl pre všetkých. Aj toto je pekný obraz, ktorý nám dnes ponúka Božie slovo: prestrieť stôl. Boh nám prestiera eucharistický stôl, a to aj teraz. Charita prestiera mnoho stolov pre tých, čo majú hlad. V týchto mesiacoch ste rozbehli kampaň „Jedna ľudská rodina, jedlo pre všetkých“. Mnoho ľudí aj dnes čaká na to, že sa dostatočne naje.

Planéta má jedlo pre všetkých, zdá sa však, že chýba vôľa podeliť sa oň so všetkými. Prestrieť stôl pre všetkých a žiadať, aby tu takýto stôl pre všetkých existoval. Urobiť čo môžeme, aby sa všetci mohli najesť, ale tiež pripomínať mocným tohto sveta, že Boh ich jedného dňa povolá na súd a ukáže sa, či sa skutočne snažili dať jedlo každému človeku, v ktorom je on prítomný (Mt 25,35) a či sa usilovali, aby životné prostredie nebolo zničené, ale aby mohlo poskytovať tento pokrm.

Mysliac na eucharistický stôl nesmieme zabúdať na tých našich kresťanských bratov, ktorí boli násilne obratí o ich pokrm ako pre telo tak aj pre dušu: boli vyhnaní zo svojich domov a kostolov, neraz zničených. Obnovujem svoj apel, aby sa nezabúdalo na týchto ľudí a na tieto netolerovateľné neprávosti.

Spolu s mnohými inými charitatívnymi organizmami Cirkvi teda Charita ukazuje silu kresťanskej lásky a túžbu Cirkvi ísť v ústrety Ježišovi v každom človeku, obzvlášť keď je chudobný a trpí. Toto je cesta, ktorú máme pred sebou a s týmto výhľadom verím, že sa budete môcť venovať práci týchto dní. Zverme ju Panne Márii, ktorá urobila z prijímania Boha a blížneho základné kritérium svojho života. Práve zajtra budeme sláviť Fatimskú Pannu Máriu, ktorá sa zjavila, aby ohlásila víťazstvo nad zlom. S takouto veľkou podporou nemajme strach pokračovať v našom poslaní. Nech je tak.“     

(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu) 








All the contents on this site are copyrighted ©.