Peter Dufka SJ: Otvorenosť a duchovná transparentnosť

V rubrike o spiritualite súčasného človeka páter Peter Dufka SJ hovorí o potrebe otvorenosti a duchovnej transparentnosti pri duchovnom sprevádzaní. 

Otvorenosť a duchovná transparentnosť

Milí priatelia, v rámci Roka zasväteného života sme sa v našej rubrike  v  predošlých vysielaniach venovali aktuálnym otázkam duchovného vedenia. Poukázali sme na to, že istý druh  rady vyhľadáva každý človek, pretože akosi prirodzene cíti, že potrebuje svoje názory objektivizovať či korigovať. Lenže nie každé vedenie či usmerňovanie je duchovné a nie všetky rady sú dobré. Nemôžeme ich prijímať od hocikoho, a preto sme posledné dve vysielania venovali vlastnostiam duchovného vodcu. Avšak nech by mal duchovný vodca akékoľvek kvality, proces odovzdávania životnej a duchovnej múdrosti nefunguje, ak sa človek na jej prijatie neotvorí a ak jeho vnútorný svet zostava uzavretý. Preto chceme dnešné vysielanie venovať otvorenosti a duchovnej transparentnosti.     

Evagrio Pontico a Ján Kassián už od 4. storočia zdôrazňujú otvorenosť a dôveru voči osobe, ktorá si túto dôveru zaslúži. Hovoria o tom, že ak sme si po dôkladnom zvážení a modlitbe vybrali hodnovernú osobu, nemali by sme obmedziť svoju otvorenosť voči nej. Riskovali by sme tým nielen nedostatočné poznanie nášho duchovného stavu, ale otvárali by sme sa podľa uvedených autorov pôsobeniu zlého, ktorý núti každého človeka k mlčanlivosti a uzavretosti.

Podľa Jána Kassiána nás duchovne skúsená osoba ako prvá môže upozorniť na dve  skutočnosti, ktoré sa postupne dostávajú mimo našej kontroly a vedú zlým smerom. Prvou je už spomínaná uzavretosť a mlčanlivosť. Niektorí autori ju pripodobňujú k stredovekému mníchovi, ktorý si pod svoj habit ukryl kus chutného mäsa a tajne ho chce preniesť do svojej izby. Nikto si to nevšimne, iba pes, ktorý behá voľne po dvore, to zacíti a mnícha sleduje tak dlho, až ho prezradí. Tak si podľa duchovných autorov počína nepriateľ našej duše. Každá ukrytá a egoisticky utajená vec je objektom, ktorý sleduje, a preto takýto človek sa jeho prítomnosti nikdy nezbaví.

Druhá vec, ktorá charakterizuje nášho nepriateľa a ktorú obyčajne odhalíme až neskoro, je nenápadný posun prirodzenej potreby k vášni, závislosti, ba dokonca k neresti. Takto sa z prirodzenej potreby, akou je napríklad jedlo, zrodí závislosť na vyberaných jedlách až obžerstvo. Z občasného pohárika sa stane alkoholická závislosť a z dobrého pocitu z poďakovania či pochvaly sa stane pyšná závislosť na chválach a poctách.

Tieto dva princípy nepriateľa našej duše môže duchovne skúsená osoba vypozorovať už v počiatočnom štádiu len vďaka otvorenosti duchovne menej skúsenej osoby. Keď tieto nebezpečenstvá prerastú do vášní a zlých návykov, ich prítomnosť spozoruje takmer každý človek, ale v tomto štádiu býva už obyčajne veľmi neskoro.   

Preto duchovní autori považujú za nevyhnutné rozšliapať hlavu hada ihneď, ako sa spozoruje jeho prítomnosť. Kam totiž vojde jeho hlava, tam je len otázkou času, kedy  vlezie celý a vykoná svoje zhubné dielo. Isté indické príslovie hovorí, že keď sú jedovaté hady zranené alebo vyhnané z priestoru, kde sa cítia dobre, vždy sa tam vrátia a pomstia sa. Majú nesmierne dobre vyvinuté orientačné schopnosti a skôr alebo neskôr vypustia smrteľný jed na toho, kto ich načas odohnal. Preto treba jedovaté hady zneškodniť hneď, ako sa jednoznačne identifikuje ich prítomnosť. Zneškodnenie zlých, jedovatých myšlienok sa podľa duchovných autorov môže realizovať tzv. strelnou modlitbou, krátkym stretnutím s inou osobou alebo prácou, ktorá nás zaujme.

Podobný princíp  vysvetľuje i Exupéry vo svojej známej knižke Malý princ. Táto rozprávková bytosť sa mohla voľne pohybovať po rôznych planétach a všimla si, že na svete jestvuje veľké množstvo rozličných rastlín. K najväčším z nich patrili obrovské stromy, takzvané baobaby.  

Na planéte Malého princa bola ako na všetkých planétach dobrá tráva i plevel. Z dobrých semien vyrastajú samozrejme dobré rastliny, ale zo zlých škodlivá burina. Semená sú neviditeľné. Akoby spali hlboko v zemi, až sa istého dňa prebudia.  Pomaly začnú rásť najprv ako malé a neškodné výhonky. Ak je to reďkovka alebo ruža, môžeme ju nechať, ale ak je to burina, treba ju vytrhnúť hneď, ako ju rozoznáme od iných užitočných rastlín. I na planéte Malého princa boli zlé semená - semená baobabov. Pôda planéty bola nimi zamorená. Ak sa pustíme do odstraňovania baobabov príliš neskoro, už nikdy sa ich nezbavíme. Prerastú celú planétu. Prevŕtajú  ju svojimi koreňmi. Toto boli pozorovania Malého princa, ale je to aj obraz každej duše, ktorá zavčasu nespozoruje nebezpečenstvá zlých myšlienok a hnutí duše.

Duchovne skúseným osobám nikdy nechýba schopnosť pozornej lektúry duchovného stavu človeka, ktorého sprevádzajú. Ich záujem sa nesústredí len na minulosť, ale predovšetkým na prežívanie aktuálnej prítomnosti s pohľadom do budúcnosti. Predmetom ich záujmu sú predovšetkým nepokoje, rôzne impulzy,  ktoré ho vedú istým smerom, to, čo človek prežíva a čo ho vyrušuje. Zaoberajú sa predovšetkým počiatočným štádiom hnutia duše, ktoré nebýva vždy orientované dobrým smerom.

Evagrio Pontico a Ján Kassián sú presvedčení o tom, že pre človeka jestvuje osem maskovaných nebezpečenstiev,  ktoré majú tendenciu prerásť do vášní a hriešnych návykov, ale ktoré môže pomôcť odhaliť duchovne skúsená osoba, keď sú ešte len v počiatočnej podobe. Samozrejme, podmienkou je dostatočná otvorenosť a úprimnosť sprevádzanej osoby. Skúsme si ich bližšie všimnúť. Prvou z nich je maškrtnosť. Z prirodzenej túžby po jedle vyrastie závislosť na vyberaných jedlách. Po zachytení takejto tendencie Ján Kassián odporúča minimum askézy v tejto oblasti, čo by malo byť podľa neho súčasťou nášho každodenného života. Vziať si menej alebo práve to, čo mi menej chutí. Druhým maskovaným impulzom sú zlé myšlienky. Prekvapujúca je súvislosť, akú vidia uvedení autori medzi prílišnou záľubou vo vyberaných jedlách a v záľube v týchto myšlienkach. I tu odporúčajú striedmosť, bdelosť a askézu. Tretím maskovaným nebezpečenstvom je láska k peniazom alebo prílišná závislosť na materiálnych dobrách. I stredovekí autori odporúčajú slobodu v ich užívaní podľa princípu tantum quantum – používať veci natoľko, nakoľko pomáhajú nášmu duchovnému rastu a natoľko sa ich zriekať, nakoľko sú jeho prekážkou. Štvrtým   nebezpečným impulzom je hnev. Často so sebou prináša nespokojnosť, prílišnú kritiku okolia a stratu objektívnej súdnosti. Jediným liekom je bezpodmienečné odpustenie už v počiatočnom štádiu jeho zrodu. Piatym  impulzom je podľa Jána Kassiána skľučujúci smútok, ktorý človeka oberá o tichú radosť z  povolania. Rodí sa z falošných predstáv straty a opustenosti. Šiestou deštruktívnou tendenciou je lenivosť, ktorá postupne oberá človeka o všetky vôľové vlastnosti. Vedie k častej zmene miesta i činnosti. Nasleduje chvastanie a pýcha, ktoré ničia všetko dobré a majú veľké množstvo svojich maskovaných podôb. Obe sú ako brečtan, ktorý udusí strom skôr, ako prinesie ovocie.    

Milí priatelia, skúsme sa inšpirovať radami Jána Kassiána, podľa ktorého  nad nástrahami zlého ducha ľahko zvíťazíme, ak sú v počiatočnom štádiu a ak nám nechýba otvorenosť a transparentnosť voči dôveryhodnej a duchovne skúsenej osobe.