Divadlo rímskych bezdomovcov s úvodným slovom pápeža Františka

Vatikán 28. apríla – Svätý Otec František cez videoposolstvo oslovil hercov i divákov mimoriadneho predstavenia, ktoré uzrie svetlo sveta dnes večer v Ríme. Jeho názov „Keby to nebolo pre teba“ napovedá, že je venované téme lásky. Divadelné predstavenie, ktoré má premiéru dnes o 20.30 v rímskom divadle Teatro Brancaccio, predvedú na pódiu ľudia, o ktorých sa starajú centrá Rímskej charity. Ako každý človek, tak aj obyvatelia týchto stredísk majú svoje príbehy o láske, o ktorých môžu rozprávať: sklamania, neopätovanú lásku, lásku, ktorá sa zrodila a potom skončila, ale aj lásku ku svojim deťom, rodičom, k životu, k Bohu.

Divadelné podujatie sa takto stane súčasťou dialógu medzi veľkomestom a jeho najzraniteľnejšou časťou. Neobyčajní „herci“ pracujú pod vedením skúsených odborníkov, ktorí im pomáhajú predstaviť na scéne kapacitu a emocionálny potenciál každého z nich. Výťažok večera bude venovaný na podporu projektov Rímskej diecéznej charity.

„Som rád, že som týmto spôsobom medzi vami, aby som sa potešil vašou odvahou, aby som vám povedal, žeby ste nestrácali dôveru a nádej,“ prihovára sa Svätý Otec  protagonistom podujatia i jeho divákom a pokračuje:

„Spôsob, akým hovoríte k mestu, považujem za príležitosť pre dialóg a významné delenie sa navzájom. Vy od katedry - odhaľujúc skryté schopnosti za pomoci skúsených odborníkov, ktorí vás dokázali viesť ako hercov, aby dali vyniknúť nadaniu a potenciálu každého z vás, - a tí druhí v načúvaní, a som si tým istý, že v údive nad bohatstvom, ktoré sa im ponúka. Kto by si niekedy pomyslel, že bezdomovec je osoba, od ktorej sa možno učiť? Kto by si pomyslel, že to môže byť svätec? Pritom dnes večer to budete vy, kto z javiska urobí miesto, z ktorého nám odovzdá cenné skúsenosti o láske, o potrebe druhého človeka, o solidarite, o tom, ako je v problémoch prítomná láska Otca.

Chudoba je veľké ponaučenie, ktoré nám dal Ježiš, keď zostúpil do vôd Jordánu, aby bol pokrstený Jánom Krstiteľom. Neurobil to preto, že potreboval pokánie, obrátenie; urobil to, aby sa zaradil doprostred ľudu, medzi ľud, ktorý potreboval odpustenie, medzi nás hriešnych, a aby vzal na seba ťarchu našich hriechov. To je spôsob, ktorý si zvolil, aby nás utešil, zachránil, vyslobodil nás z našej biedy. To, čo nám dáva skutočnú slobodu, skutočnú spásu a naozajstné šťastie, je jeho súcitná láska, neha a delenie sa. Ako milosrdný Samaritán nás dáva dohromady, dobitých zbojníkmi.

Sv. Gregor z Nyssy, veľký teológ staroveku napísal: «Uvážte dobre, kto sú tí chudobní v evanjeliu a objavte ich dôstojnosť: oni sa zaodeli tvárou Pána. Vo svojom milosrdenstve im dal svoju vlastnú tvár.» A Svätý Augustín povedal: «Na zemi je Kristus chudobný v osobe svojich chudobných. Musíme mať preto bázeň pred Kristom z neba a rozpoznať ho na zemi: na zemi je chudobný, v nebi je bohatý. Vo svojom človečenstve vystúpil do neba, ako bohatý, ale stále zostáva tu medzi nami v chudobnom, ktorý trpí.»

Aj ja sa rád hlásim k týmto slovám. Vy pre nás nie ste bremenom. Ste bohatstvom, bez ktorého by naše pokusy odhaliť Pánovu tvár boli márne. Niekoľko dní po mojom zvolení som dostal od vás blahoprajný list s uistením o modlitbách. Spomínam si, že som vám okamžite odpovedal, že vás nosím v mojom srdci a že som vám k dispozícii. Potvrdzujem tieto slová. Pri tej príležitosti som vás prosil, aby ste sa za mňa modlili. Obnovujem túto prosbu. Naozaj to potrebujem.

Svätý Otec vo videoposolstve nezabudol poďakovať pracovníkom Charity, ktorých, ako povedal, „považuje za svoje ruky, za ruky biskupa, ktoré sa dotýkajú Kristovho tela“. Rovnako vyjadril poďakovanie mnohým dobrovoľníkom z farností Ríma aj z iných častí Talianska, ktorí takto podľa jeho slov objavujú svet úpenlivo prosiaci o pozornosť a solidaritu, hľadajúci lásku, rešpekt, dôstojnosť, a ktorý takto umožňuje prežiť lásku v prijímaní, počúvaní a dávaní sa. Vymenoval rímskych svätcov minulých čias, ktorí sa z lásky k Bohu venovali chudobným: sv. Vavrinca, ktorého klenotmi boli chudobní, sv. Pammachia, rímskeho senátora, ktorý sa po konverzii  oddal službe najnúdznejším, sv. Fabiolu, ktorá dala postaviť prvý útulok pre chudobných, sv. Filipa Neriho a ďalších, až po sv. Luigiho di Liegro, zakladateľa Rímskej charity.

„Ako by som si len prial, aby sa rímska cirkev čoraz viac prejavovala ako matka, pozorná a starostlivá o slabých. Všetci máme slabosti, všetci ich máme, každý svoje vlastné. Ako by som si prial, aby si modliace sa farské spoločenstvá pri vstupe chudobného do kostola pokľakli rovnako, ako keď prichádza Pán! Ako by som len chcel, aby sme sa dotýkali Kristovho tela prítomného v núdznych tohto mesta!“ -jk-