Mons. Tomasi Prioritou musí byť záchrana ľudských životov

Vatikán/OSN 23. apríla - Exodus migrantov cez  Stredozemné more neustáva ani napriek tragédiám posledných dní. Z európskeho summitu v Bruseli sa očakáva spoločná reakcia na krízovú situáciu imigrácie. Na túto tému hovorí Mons. Silvano Maria Tomasi, stály pozorovateľ Svätej stolice pri OSN v Ženeve:

„Ak sa Rada nebude zaoberať problémom spôsobom takmer radikálne novým, ktorý pôjde nad rámec obvyklých kontrolných opatrení, obávam sa, že aj pri tomto aktívnom reagovaní, ktoré je dôležité a ktoré signalizuje záujem, hrozí, že sa s vecou nepohne. Prioritou číslo jeden, na ktorú Svätý Otec vždy poukazuje, je zachraňovať životy. Prioritou totiž nesmie byť len ekonomická otázka alebo bezprostredné záujmy tej či onej krajiny, ale záchrana životov, ktoré sú v ohrození. Toto je východiskový bod.“

Medzi otázkami, ktoré sa majú prerokovať na summite, je dnes aj identifikácia a zničenie lodí v Líbyi, pred tým, než skončia v rukách obchodníkov s ľuďmi. Podľa vás môže byť toto rozhodujúcim riešením?

„Nemyslím si to! Mohlo by to spomaliť pohyb smerom do európskych krajín. Avšak, ak sa nepôjde k jadru problému, nenájdeme riešenie. Emigrácia nie je izolovaný faktor, je prepojená so všetkými ďalšími situáciami a politickými vzťahmi medzi Európou a krajinami pôvodu: obchod, vývoz zbraní, nedostatky v rešpektovaní ľudských práv, politická podpora vládam, ktoré nútia svojich občanov z dôvodu praktizovania represie k úteku pri hľadaní dôstojnejšieho života.“

Čo ešte môže okamžite urobiť medzinárodné spoločenstvo?

„Predovšetkým, povedal by som, že v Európe je dôležité zobrať do rúk otázku prijímania a rozdeľovania nových imigrantov. Popri tom, že máme krajiny, ktoré sú veľkodušnejšie a umožňujú významný počet žiadateľov o azyl, máme medzi tými 28, ktoré tvoria Európsku úniu aj iné, ktoré sú veľmi odmietavé a skutočne prijímajú len symbolický, nevýznamný počet ľudí, ktorí potrebujú nájsť novú krajinu, kde by sa mohli usadiť. Potom by som povedal, že musíme prekonať ten postoj xenofóbie, negatívnej reakcie voči cudzincovi, ktorý žiaľ dostáva politické odpovede v mnohých európskych krajinách, od strán, ktoré vo voľbách zbierali hlasy jednoduchým argumentovaním proti prisťahovalcom. Pritom vieme, že na jednej strane Európa potrebuje pracovnú silu, a na druhej, že v dlhodobom horizonte histórie emigranti priniesli dobro ako sebe samým, tak hostiteľským krajinám a krajinám pôvodu.“ -jk-