Poludňajší príhovor Svätého Otca na sviatok Božieho milosrdenstva

Vatikán 13. apríla – Na sviatok Božieho milosrdenstva v nedeľu 12. apríla Svätý Otec František pred poludňajšou mariánskou modlitbou hovoril o túžbe ľudského srdca stretnúť sa s Ježišom takým, aký je: dobrotivý, milosrdný a nežný. Pristavil sa pri dialógu vzkrieseného Ježiša s apoštolom Tomášom, tak ako ho zaznamenáva Jánovo evanjelium. Svätý Otec spomenul aj blížiaci sa Svätý rok milosrdenstva, ktorý bol vyhlásený formou buly s názvom Tvár milosrdenstva, Misericordiae vultus.

Po spoločnej modlitbe a udelení požehnania zablahoželal všetkým východným kresťanom k ich sláveniu Veľkej noci slovami: „Christós anésti!“ Celé zaplnené námestie potom vyzval, aby toto blahoprianie spoločne vyjadrili aplauzom. Napokon sa Svätý Otec osobitne poďakoval všetkým veriacim z celého sveta, ktorí mu k Veľkej noci zaslali svoje blahopriania. -jb- 

Príhovor pred modlitbou Raduj sa, nebies Kráľovná

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Dnes, na ôsmy deň po Veľkej noci, Evanjelium podľa Jána zaznamenáva dve zjavenia sa vzkrieseného Ježiša apoštolom združeným vo večeradle: jedno ešte večer toho istého dňa Veľkej noci a bez prítomného Tomáša, a to druhé s odstupom ôsmich dní už s prítomným učeníkom. Prvýkrát Pán ukázal učeníkom rany na svojom tele a dýchol na nich hovoriac: «Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.» (Jn 20,21). Takto na nich silou Ducha Svätého preniesol svoje vlastné poslanie.

No v ten večer chýbal Tomáš, ktorý nechcel uveriť svedectvu ostatných. «Ak neuvidím a nedotknem sa jeho rán – hovoril – neuverím» (porov. Jn 20,25). Osem dní nato – čo je vlastne v ten istý deň ako dnes – sa Ježiš opäť vrátil medzi svojich, aby sa im ukázal. Hneď sa však obracia na Tomáša a vyzýva ho, aby sa dotkol rán na jeho rukách a jeho boku. Takto vychádza v ústrety jeho neviere, aby skrze dôkazy utrpenia mohol učeník získať plnosť veľkonočnej viery, t. j. viery v Ježišovo vzkriesenie.

Tomáš je typom človeka, ktorý sa len tak neuspokojí, ale hľadá; je ten, ktorý má sklon preveriť si ľudí a získať tak osobnú skúsenosť. Po prvotnom odpore a duševnom nepokoji, nakoniec uverí aj on; a hoci napredujúc s ťažkosťami, predsa len aj on dospeje k viere. Ježiš ho očakáva trpezlivo a čelí ťažkostiam i neistotám i posledného z učeníkov. Pán síce prehlasuje za „blahoslavených“ tých, čo uverili i bez toho, že by boli videli (porov. v. 29) – a prvou z takých je Mária, jeho Matka. Avšak rovnako prichádza v ústrety aj požiadavkám neveriaceho učeníka: „Vlož sem prst a pozri moje ruky…“ (v. 27). Pri spásonosnom kontakte s ranami Zmŕtvychvstalého, Tomáš ukazuje svoje vlastné zranenia, vlastné rany, vlastné poranenia, vlastné pokorenie; v ranách po klincoch nachádza rozhodujúci dôkaz toho, že bol milovaný, očakávaný, pochopený. Teraz stojí pred Mesiášom, ktorý je plnosťou jemnosti, milosrdenstva, nežnosti. To je ten Pán, ktorého učeník hľadal v utajených hĺbkach svojho vlastného bytia, pretože bol vždy presvedčený o tom, že je presne taký. A koľkí z nás sa snažíme v hĺbke nášho srdca stretnúť s Ježišom takým, aký je: jemným, milosrdným, nežným! Lebo v našom vnútri vieme, že On je skutočne taký. Po tom, čo Tomáš opäť nadobudol osobný kontakt s vľúdnosťou a trpezlivým milosrdenstvom Krista, bol chopný pochopiť hĺbku významu Zmŕtvychvstania a vnútorne premenený prehlásiť plnosť a celistvosť svojej viery v neho zvolaním: «Pán môj a Boh môj!» Nádherné, vskutku nádherné je toto Tomášovo zvolanie!

Mohol sa „dotknúť“ veľkonočného Tajomstva, ktoré je v plnej miere manifestáciou spásonosnej lásky Boha, bohatého na milosrdenstvo (porov. Ef 2,4). Tak ako bol Tomáš, tak sme i my v dnešnú Druhú veľkonočnú nedeľu pozvaní kontemplovať v ranách Zmŕvychvstalého Božie milosrdenstvo, ktoré presahuje všetky ľudské limity a prežiaruje temnoty zla a hriechu. Intenzívnym a predĺženým obdobím na prijatie nesmierneho bohatstva milosrdnej lásky Boha bude nasledujúci Mimoriadny jubilejný rok milosrdenstva, ktorého bulu vyhlásenia som zverejnil včera večer tu v Bazilike sv. Petra. Táto bula začína slovami „Misericordiae vultus“: tvárou milosrdenstva je Ježiš Kristus. Udržme si pohľad na toho, ktorý nás vždy bude hľadať, očakávať, vždy nám odpúšťať; on, tak milosrdný, sa nezľakne nijakej našej úbohosti. Svojimi ranami nás lieči a odpúšťa nám všetky naše hriechy. Nech nám Panna Mária pomáha k tomu, aby sme i my boli milosrdní voči iným tak, ako je Ježiš milosrdný voči nám.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)