Plné znenie pozdravu pápeža Františka arménskym veriacim v Bazilike sv. Petra

Vatikán 13. apríla – V plnom znení prinášame pozdravný príhovor Svätého Otca Františka, s ktorým sa obrátil k arménskym veriacim pred svätou omšou v nedeľu 12. apríla 2015 v Bazilike sv. Petra pri príležitosti 100. výročia tragédie označovanej ako „Metz Yeghern“ (Veľké zlo).

Drahí arménski bratia a sestry, drahí bratia a sestry!

Pri rôznych príležitostiach som súčasné obdobie nazval časom vojny, tretej svetovej vojny „po čiastkach“, v ktorej sme každodenne svedkami ukrutných zločinov, krvavých masakrov a šialenstva ničenia. Žiaľ, ešte i dnes počúvame potláčané a prehliadané volanie toľkých našich bezbranných bratov a sestier, ktorí z dôvodu ich viery v Krista alebo z dôvodu ich etnickej príslušnosti sú verejne a príšerným spôsobom zabíjaní – podrezaním, ukrižovaním, upálením zaživa –, alebo prinútení opustiť svoju krajinu.

Ešte i dnes zažívame istý druh genocídy zapríčinenej všeobecnou a kolektívnou ľahostajnosťou, spolupáchateľským mlčaním Kaina, ktorý hovorí: „Čo ma do toho? «Či som ja strážcom svojho brata?»“ (Gn 4,9; Homília v Redipuglii, 13. septembra 2014).

Naše ľudstvo zažilo v minulom storočí tri neslýchané tregédie obrovských rozmerov: tá prvá, všeobecne označovaná ako „prvá genocída 20. storočia“ (Ján Pavol II. a Karekin II., Spoločné prehlásenie, Ečmiadzin, 27. septembra 2001), zasiahla váš arménsky ľud – prvý kresťanský národ –, spoločne so sýrskymi katolíkmi a pravoslávnymi, s asýrskymi, chaldejskými a gréckymi veriacimi. Zavraždení boli biskupi, kňazi, rehoľníci, ženy, muži, starí ľudia a dokonca i bezbranné deti a chorí. Ďalšími dvoma boli tragédie spáchané režimom nacizmu a stalinizmu. A v nedávnej dobe to boli ďalšie masové vyhladzovania, ako tie v Kambodži, Rwande, Burundi, Bosne. A predsa sa zdá, akoby ľudstvo nedokázalo prestať s prelievaním nevinnej krvi. Zdá sa, akoby sa ten entuziazmus, ktorý vzrástol s koncom Druhej svetovej vojny pomaly vytrácal a rozplýval. Javí sa, akoby sa ľudstvo odmietalo poučiť z vlastných chýb spôsobených zákonom teroru; a tak sa ešte i dnes nájde niekto, kto sa usiluje odstrániť tých, čo nosia jeho podobu, za pomoci niekoľkých a za spolupáchateľského mlčania iných, čo zostávajú v pozícii divákov. Ešte stále sme sa nenaučili, že „vojna je šialenstvo, zbytočné krviprelievanie“ (porov. Homília v Redipuglii, 13. septembra 2014).

Drahí arménski veriaci, dnes si so srdcom preniknutým bolesťou, no plným nádeje vo vzkrieseného Pána, pripomíname storočnicu tej tragickej udalosti, toho bezmedzného a šialeného vyhladzovania, ktoré vaši predkovia museli krutým spôsobom podstúpiť. Pripomínať si ich je potrebné, ba i nutné, pretože tam, kde neexistuje spomienka, znamená to, že zlo ešte udržiava ranu otvorenú; skrývať alebo popierať zlo je ako nechať ranu naďalej krvácať bez jej liečenia!

S láskou vás pozdravujem a ďakujem vám za vaše svedectvo.

Pozdravujem pána Serža Sargsyana, prezidenta Arménskej republiky, a ďakujem mu za jeho prítomnosť.

Srdečne pozdravujem aj mojich bratov patriarchov a biskupov: Jeho Svätosť Karekina II., najvyššieho patriarchu a katolikosa všetkých Arménov; Jeho Svätosť Arama I., katolikosa Veľkého domu Cilície; Jeho Blaženosť Nersesa Bedrosa XIX., cilícijského patriarchu Arménskych katolíkov; a oba katolikosáty Arménskej apoštolskej cirkvi i patriarchát Arménsko-katolíckej cirkvi.

S pevnou istotou, že zlo nikdy nepochádza od Boha, ktorý je nekonečne dobrý, a  pevne zakorenení vo viere vyznávame, že krutosť nemôže byť nikdy pripisovaná Božiemu konaniu, ba čo viac, absolútne nikdy nemôže nájsť žiadne ospravedlnenie v jeho svätom mene. Prežime spoločne toto slávenie s pohľadom upriameným na Ježiša Krista zmŕtvychvstalého, víťaza nad smrťou a nad zlom!

(Preklad: Slovenská redakcia VR)