Pápež František v neapolskej štvrti Scampia: Korupcia zapácha

Neapol 21. marca – V neapolskej štvrti Scampia privítal Svätého Otca okolo 9. hodiny dopoludnia nadšený dav. Na vyvýšenom mieste Námestia sv. Jána Pavla II. si k jeho nohám posadal húf detí. Privítacie slová predniesol miestny arcibiskup kardinál Crescenzio Sepe: „Začínate návštevu tu v Scampii, plnej problémov, ale aj bohatej na ľudské zdroje... Veríme, že sa vám tu bude páčiť.“ Medzi problémami Neapola kardinál Sepe spomenul okrem iného aj vplyv podsvetia - Camorry. Po pozdrave primátora mesta sa pápežovi v mene prisťahovalcov a bezdomovcov prihovorila žena pôvodom z Filipín. Po nej hovorili zástupcovia pracujúcich ľudí a sudca, stojaci na čele odvolacieho súdu.

Svätý Otec svoj príhovor zameral na ľudskú dôstojnosť a jej pošliapavanie korupciou, nezamestnanosťou, využívaním práce a odsúvaním migrantov. Nadviazal na slová sudcu z privítacieho príhovoru a korupciu nazval špinavosťou, „ktorá zapácha“. Odsúdil využívanie pracovnej núdze na najímanie ľudí za nedôstojnú mzdu a bez sociálneho zabezpečenia. Dôstojnosť spočíva v tom, že „človek prináša domov chlieb“, povedal pápež František. Opakovane zdôraznil, že „všetci sme migranti“, putujúci spoločne na ceste života smerom k večnému cieľu. Zhromaždenému davu položil otázku: „Sú prisťahovalci ľuďmi druhej kategórie?“ -jb- 

Plné znenie príhovoru pápeža Františka v Scampii

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Chcel som stadiaľto, z tejto periférie, začať moju návštevu Neapola. Všetkých vás pozdravujem a ďakujem vám za vaše vrelé prijatie! Naozaj je vidno, že Neapolčania nie sú chladní, však? Presne tak! Ďakujem vášmu arcibiskupovi, že ma pozval - a aj mi pohrozil v prípade, ak by som do Neapola neprišiel - ďakujem za jeho slová privítania. A vďaka patrí aj tým, ktorí svojimi slovami priblížili realitu migrantov, pracujúcich ľudí a súdov.

Ste súčasťou ľudu s dlhou históriou, ktorá prešla komplexnými a dramatickými udalosťami. Život v Neapole nebol nikdy jednoduchý, no nikdy nebol ani smutný! A toto je vaša veľká zásobáreň: radosť, veselosť. Každodenná cesta v tomto meste s jeho ťažkosťami a starosťami a zavše i ťažkými skúškami, vytvára kultúru života, ktorá napomáha vždy nanovo povstať po každom páde a konať tak, aby zlo nikdy nemalo posledné slovo. A toto je pekná výzva: nikdy nedovoliť zlu, aby malo posledné slovo. Nádej, ako dobre viete, je tým veľkým dedičstvom, tým «zdvihákom duše», je veľmi vzácna, a tiež vystavená útokom a krádežiam.

Vieme, že ten, kto sa dobrovoľne vydá na cestu zla, ukradne kus nádeje. Síce získa nejakú maličkosť, avšak ukradne nádej. Okradne o ňu seba, iných aj spoločnosť. Cesta zla je cesta, ktorá vždy okradne o nádej a okradne o ňu toľkých poctivých a pracovitých ľudí, ako aj dobré meno mesta a jeho ekonomiku.

Chcel by som sa prihovoriť sestre, ktorá hovorila v mene prisťahovalcov a tých, ktorí nemajú trvalý domov. Žiadala o nejaké slovo, ktoré by ubezpečilo migrantov, že sú Božími deťmi a že sú občania. Je však potrebné pristúpiť až k tomu? Sú azda prisťahovalci ľuďmi druhej kategórie? Musíme umožniť našim bratom a sestrám prisťahovalcom, aby pocítili, že sú občania, že sú ako my, Božími deťmi, že sú migranti ako my, pretože my všetci sme migranti v ústrety inej vlasti. Je to tak? A kiež tam aj všetci dôjdeme! Nech sa nik nestratí po ceste! Všetci sme migranti, Božie deti: Božie deti, ktoré on sám vypravil na cestu. Nemožno hovoriť: «Ale, migranti sú takí a takí, a my sme...» Nie! Všetci sme migranti a všetci sme na ceste. A toto slovo nie je napísané iba v nejakej knihe, že sme všetci migranti. Je vpísané do nášho tela, do našej cesty životom, ktorá nám prináša ubezpečenie v Ježišovi, že sme všetci Božie milované deti, chcené deti, zachránené deti. Myslime na to! Všetci sme migranti na ceste života. Nik z nás nemá trvalý domov na tejto zemi. Všetci z nej musíme odísť. A všetci musíme ísť a nájsť Boha. Najprv jeden, potom druhý, a ako hovorieval jeden figliarsky starček: «Áno, áno všetci! Vy choďte, ja pôjdem posledný.» Všetci tam musíme ísť.  

Potom sa prihovoril zamestnaný človek. Ďakujem aj jemu, pretože som sa chcel prirodzene dotknúť tohto bodu, ktorý je negatívnym znakom našich čias. Osobitne sa prejavuje v nedostatku práce pre mladých. Pomyslite si na mladých od 25 rokov nižšie, takmer 40% z nich nemá prácu. Nuž toto je vážne! Čo robí mladý človek bez práce? Akú má budúcnosť? Akú cestu života si zvolí? Za toto nesie zodpovednosť nie iba mesto či krajina, ale svet! Prečo? Pretože tu je ekonomický systém, ktorý vyraďuje ľudí a dnes sa to týka mladých, že sú vyraďovaní, a teda, že nemajú prácu. A to je vážna vec! Prečo? - «Ale, otče, veď tu máme dobročinné diela, dobrovoľníctvo, charitu, je tu také centrum, onaký spolok, ktorý vydáva jedlo...». Problémom však nie je jedlo, problém je vážnejší a prejavuje sa ako nemožnosť priniesť domov chlieb a zarobiť naň! A keď sa nezarába na chlieb, prichádza sa o dôstojnosť! A tento nedostatok práce nás oberá o dôstojnosť. Musíme sa voči tomu postaviť, musíme brániť svoju dôstojnosť občanov, mužov, žien a mladých. Toto je dráma našich čias. Nemôžeme mlčať.

A tiež práca „na polovicu“. Čo tým chcem povedať? Zneužívanie osôb v práci! Pred niekoľkými týždňami si jedno dievča potrebovalo nájsť prácu, ktorú našlo v jednej turistickej agentúre za takýchto podmienok: 11 hodín práce za 600 eur mesačne, bez akéhokoľvek príspevku na dôchodok. «Ale to je málo, za 11 hodín! Ak sa ti nepáči, pozri sa na ten rad ľudí, ktorý tu čaká na prácu!» Toto sa nazýva otroctvom, využívaním, je to neľudské a nekresťanské. A keď ten, ktorý takto koná, nazve sám seba kresťanom, je klamár a nie je pravda, že by bol kresťanom. Rovnako i využívanie v práci načierno, keď pracuješ, a bez zmluvy, bez ničoho, «zaplatím ti toľko, koľko chcem ja»: to je využívanie ľudí. Bez príspevku na dôchodok, bez príspevku na zdravotné poistenie: «Nuž, mňa toto nezaujíma». Rozumiem ti dobre, brat môj, chápem a ďakujem za to, že si povedal to, čo si povedal. Musíme znovu zabojovať za našu dôstojnosť, a  to je boj o to, aby sme hľadali, našli a opäť nadobudli možnosť priniesť domov chlieb! V tomto spočíva náš zápas!

A tu myslím na vystúpenie predsedu Odvolacieho súdu. Použil pekný výraz «cesta nádeje» a pripomenul motto sv. Jána Bosca: «dobrí kresťania a čestní občania», adresované deťom a mládeži. Cesta nádeje pre deti, tie ktoré sú tu a pre všetky deti, je predovšetkým cestou výchovy, avšak ozajstnej výchovy, cestou vychovávania pre budúcnosť a toto je preventívne a pomáha napredovať.

Povedal však aj frekventované slovo, ktorému by som sa chcel teraz venovať, a toto slovo sa dnes veľmi používa, ten sudca povedal „korupcia“. Skazenosť. Povedzte mi, teda, keď zatvoríme dvere migrantom, ak vezmeme ľuďom prácu a dôstojnosť, ako sa to nazýva? To sa volá skazenosť! Volá sa to skazenosť, a my všetci máme možnosť stať sa skazenými, nikto z nás nemôže povedať: ja nikdy nebudem skazený. Nie! Je to pokušenie, skĺznutie sa k ľahkým zárobkom, k delikvencii, k zločinom, k vykorisťovaniu ľudí. Koľko korupcie je vo svete! Je to slovo, ktoré, keď ho bližšie skúmame, je ohyzdné. Pretože vec, ktorá je skazená, je špinavou! Ak nájdeme zdochnuté a rozkladajúce sa zviera, toto je skazené, je ohyzdné. A aj zapácha, korupcia zapácha! A skorumpovaná spoločnosť zapácha! Kresťan, ktorý nechá do seba preniknúť korupciu, nie je kresťanom. Zapácha! Rozumieme? 

Drahí priatelia, chcem, aby moja prítomnosť bola podnetom na ceste nádeje, obrodenia a ozdravenia, ktorá už napreduje. Poznám veľkorysé a aktívne nasadenie Cirkvi, ktorá je so svojimi spoločenstvami a službami živo prítomná v realite Scampie, ako aj neustále mobilizovanie sa dobrovoľníckych skupín, ktoré ponúkajú svoju pomoc.

Povzbudzujem aj k zastúpeniu a aktívnemu nasadeniu sa občianskych ustanovizní, pretože žiadne spoločenstvo nemôže napredovať bez ich podpory, a už vôbec nie vo chvíľach krízy a počas náročných a zavše extrémnych  spoločenských okolností. «Dobrá politika» je služba ľuďom, ktorá sa v prvom rade uplatňuje na miestnej úrovni, kde je ťarcha rôznych nedodržaní, oneskorení a omeškaní citeľnejšia a viacej škodí. Dobrá politika je jedným z najvyšších vyjadrení dobročinnosti, služby a lásky. Robte dobrú politiku, ale uprostred vás: politika sa robí uprostred všetkých! 

Neapol je vždy pripravený sa vzchopiť, odraziac sa od nádeje vykovanej v tisícich skúškach, ktorá je práve preto autentickým a konkrétnym zdrojom, s ktorým možno rátať v každej chvíli. Jej korene sú zapustené v samotnom vnútre Neapolčanov, najmä v ich radosti, zbožnosti, ich nábožnosti! Prajem vám, aby ste mali odvahu napredovať s touto radosťou, vďaka týmto koreňom; odvahu naďalej prinášať nádej, nikdy nikoho o nádej nepripraviť, ísť vpred po ceste dobra, nie po ceste zla, napredovať vo vľúdnom prijímaní tých, ktorí do Neapola prichádzajú, sú z tej dediny, či z onej... Všetci sú Neapolčania, nech sa priučia neapolskému nárečiu, ktoré je také príjemné a pekné! Napredovať pri hľadaní pracovných zdrojov, aby všetci mali dôstojnosť priniesť domov chlieb a napredovať v udržiavení poriadku, tiež poriadku vo vlastnej duše, čistoty mesta, spoločnosti, aby v nej nebol ten zápach korupcie.   

Želám vám to najlepšie, napredujte, a sv. Január, váš patrón, nech vám pomáha a prihovára sa za vás.

Žehnám vás všetkých zo srdca, žehnám vaše rodiny a túto štvrť, žehnám deti, ktoré sú tu navôkol. A prosím vás, nezabúdajte sa za mňa modliť. ‘A Maronna v’accumpagne! - Nech vás Matka Božia sprevádza!

(Preklad: Slovenská redakcia VR)