Europoslanec Mikolášik k iniciatívam Pracovnej skupiny pre bioetiku

Brusel 24. februára - Pracovná skupina pre bioetiku a ľudskú dôstojnosť v Európskom parlamente v Bruseli, ktorej predsedom je slovenský europoslanec Miroslav Mikolášik, včera v spolupráci s Komisiou biskupských konferencií krajín Európskeho spoločenstva (COMECE) zorganizovala konferenciu na tému „Náhradné materstvo a ľudská dôstojnosť“. Ešte včera večer, krátko po skončení konferencie, sme sa telefonicky opýtali pána Mikolášika, čo bolo podnetom pre túto, ale aj ďalšie iniciatívy pracovnej skupiny pre bioetiku:

„Otázky zdravotníctva, otázky súvisiace s ľudskou dôstojnosťou, morálkou, a zákonodarstvo okolo týchto tém, stále zostáva aj podľa Lisabonskej zmluvy v pôsobnosti členských štátov Európskej únie. Čiže aj Slovensko si môže samo rozhodnúť, či takéto praktiky bude v budúcnosti robiť, alebo či ich odmietne. Nie je jednoducho možné z európskej úrovne prijať nejaký jednotný európsky postup alebo jednotný európsky zákon alebo nejaké nariadenie, ktorým by sa nútili členské krajiny do postupov, ktoré sú v tomto prípade vyslovene proti ľudskej dôstojnosti. Už aj z iných skúseností vieme, že keď ostaneme ticho, keď sa europoslanci nepostavia a keď sa nevyjadria hodnotovým spôsobom k niektorým javom na európskej scéne, takým, ktoré sa týkajú ľudskej osoby, manželstva, dieťaťa, práv dieťaťa atď., tak potom zrazu príde druhá strana, liberáli, a začnú pretláčať nejaké európske spoločné prístupy, postupy, nariadenia, dalo by sa povedať také nečestné postupy, ktoré akýmisi zadnými dvierkami koľkokrát pretlačia zákonodarstvo do členskej krajiny, ktorá než si to stačí všimnúť, už to tam potom má.“ 

K jednotlivým prednášajúcim europoslanec Mikolášik poznamenal: 

„Patrick Verspieren, jezuita z Centra bioetiky v Sèvres nám dal takú vstupnú informáciu, čo to vlastne je gestácia alebo surogátne materstvo. Vysvetlím v krátkosti: Jedná sa o to, že nejaký pár si objedná vynosenie dieťaťa u inej osoby. Príklad: Sú bohatí manželia, z nejakých dôvodov chcú si zaopatriť dieťa a kúpia si v Indii alebo v Thajsku alebo aj v Rusku nosičku dieťaťa, a to tak, samozrejme, že pred tým sa manipuluje s embryom. Najprv musí umelo vzniknúť, potom sa musí vložiť do organizmu matky, ktorá potom deväť mesiacov za odmenu, vysokú finančnú sumu, leží niekde na tej klinike, nič nerobí, len teda dieťa už v jej organizme rastie. Na druhej strane vzniká také vnútorné spojenie, hovorí sa tomu „mother and child bonding“, čiže taký zvláštny vzťah, ktorý je nenahraditeľný a ktorý sa pretrhne, keď táto objednaná rodička musí jedného dňa odovzdať porodené dieťa tým objednávateľom. A to je škandalózne, že tu sa vlastne hovorí v termínoch obchodného práva: objednať, kúpiť, zaobstarať si, predať, takým spôsobom, ako naposledy možno v otrokárstve. V otrokárstve bolo možné disponovať telom ženy, bolo možné ju predať, kúpiť, ale ona sama nebola vládcom tej situácie, bola jednoducho predmetom obchodovania s ľudským telom.“ 

Na margo ďalších tém prednášok, ktoré odzneli na konferencii „Náhradné materstvo a ľudská dôstojnosť“ predseda Pracovnej skupiny pre bioetiku a ľudskú dôstojnosť uviedol: 

„Pani Laetitia Pouliquen z Francúzska z Centra pre rodiny v Bruseli nám predstavila rôzne praktiky, ktoré sa v rôznych krajinách sveta už dejú, aj v niektorých krajinách Európskej únie, s t akým pasívnym trpením, hoc zákon k tomu nie je, ale už sa to vykonáva. Ja by som to prirovnal k tomu, že aj na Slovensku napríklad kliniky na oplodnenie v skúmavke, na umelé oplodnenie, vznikali, existovali, fungovali, hoci vôbec ešte nebol slovenský zákon, ktorý by to dovoľoval, svojho času, dobre si to pamätám. Tak aj tu sa stávajú také veci, že prax predbehne zákonodarstvo a potom sa to tak nejako dodatočne schváli, že keď už to tu máme..., a potom to spoločnosť tak prijme. A toto je to, na čo som chcel aj ja mojou činnosťou a našou spoločnou akciou poukázať. A potom z takého právneho hľadiska sme mali prednášku Josého Ramosa Ascensãa, portugalského odborného právnika, ktorý pracuje pre COMECE, a záverečné slovo potom predniesol generálny sekretár COMECE Patrick Daly. To je írsky kňaz, veľmi znalý človek, ktorý spolupracuje tu v Bruseli s Európskym parlamentom, s Európskou komisiou a s ďalšími tými centrálnymi úradmi, ktoré v hlavnom meste Európskej únie, v Bruseli, existujú.“ 

V súvislosti s dnešným hlasovaním hornej komory Britského parlamentu o prijatí zákona o trojrodičovstve slovenský europoslanec Miroslav Mikolášik, ktorý je sám lekárom, vysvetlil, o čo ide, a prečo s podporou mnohých kolegov vyzval britského premiéra Davida Camerona, aby zákon zastavil: 

„V Británii pred dvoma týždňami v dolnej komore parlamentu schválili zákon, ktorý prvýkrát v histórii ľudstva prekračuje hranicu toho, že človek vzniká z otca a matky, z dvoch ľudí. A to tým spôsobom, že manipuláciou s genetickým materiálom otca, matky, ale aj tretej osoby, darkyne vajíčka, sa ‚zmontuje‘ jedna nová osoba, ktorá potom obsahuje genetickú informáciu z troch rôznych ľudí. Tá vec je škandalózna v tom zmysle, že vlastne vznikajú aj mnohé právne, etické, morálne otázky: koho je to dieťa, komu patrí, aká je to bytosť vlastne. A zajtra bude k tomu hlasovanie v hornej snemovni britského parlamentu, čo sa volá Snemovňa lordov. A my sme vyburcovali poslancov Európskeho parlamentu a predstavte si, že až 50 poslancov Európskeho parlamentu podpísalo takú výzvu, ktorú sme poslali priamo predsedovi britskej vlády Davidovi Cameronovi, kde sme ho upozornili na neprípustnosť takéhoto konania, kde sme ho žiadali doslova, aby stiahol tento zákon, aby sa neodvážil prekročiť túto hranicu. Aj keď oni sa obhajujú, že je to v záujme pokroku vedy a že to bude niektoré veľmi zriedkavé choroby takouto procedúrou liečiť . Chcem povedať, že vzbudilo toto konanie europoslancov v Británii ohlas a boli prekvapení, že zástupcovia až šiestich politických skupín z existujúcich siedmich, čo máme v Európskom parlamente, sa pripojili rôznou mierou, najviac teda kresťanskí demokrati, z mojej politickej frakcie, a vyjadrili sme teda zásadný postoj. Ja som veľmi rád, že sa poslanci pridali ku tejto mojej iniciatíve a myslím si, že už to, že to zaznelo aj v rozprave na pôde tej dolnej komory parlamentu, je určitý úspech. Ja verím, že zajtrajšie hlasovanie bude také, aby sa táto červená čiara neprekročila.“ -jk-