Svätý Otec na Anjel Pána: Prekonať každý typ marginalizácie
Vatikán 15. februára - Po nedeľnom eucharistickom slávení spolu s novými kardinálmi
v Bazilike sv. Petra sa Svätý Otec aj napoludnie objavil v okne Apoštoslkého paláca,
aby sa so zhromaždenými 60-tisícami veriacich pomodlil Anjel Pána. Ešte pred tým ich
- vychádzajúc z evanjelia - povzbudil k prekonávaniu akéhokoľvek typu marginalizácie.
„Drahí
bratia a sestry, dobrý deň!
Počas týchto nedieľ nám evanjelista Marek rozpráva
o Ježišovej činnosti zameranej proti každému druhu zla, v prospech trpiacich na tele
alebo na duchu: posadnutých, chorých, hriešnikov... Predstavuje sa ako ten, ktorý
premáha a poráža zlo, kdekoľvek ho postretne. V dnešnom evanjeliu (Mk 1,40-45) sa
v tomto svojom zápase konfrontuje s ukážkovým prípadom, pretože ide o chorého na malomocenstvo.
Malomocenstvo je chorobou, ktorá je nákazlivá a neľútostná, ktorá človeka znetvoruje,
a ktorá bola symbolom nečistoty: Malomocný sa musel zdržiavať mimo obývaných centier
a upozorňovať na svoju prítomnosť okoloidúcich. Bol vytisnutý na okraj občianskeho
a náboženského spoločenstva. Bol akoby chodiacou mŕtvolou.
Epizóda uzdravenia
malomocného sa odohráva v troch krátkych úsekoch: prosba chorého, Ježišova odpoveď,
dôsledky zázračného uzdravenia. Malomocný úpenlivo prosí Ježiša «na kolenách» a hovorí
mu: «Ak chceš, môžeš ma očistiť» (v. 40). Na túto pokornú a dôverujúcu prosbu Ježiš
reaguje s hlbokým postojom svojho ducha: so spolucítením. A spolucítenie
[tal. compassione] je slovo veľmi hlboké: spolucítenie znamená „spolutrpieť
s druhým“. A Kristovo srdce prejavuje otcovské spolucítenie Boha s dotyčným človekom,
priblížiac sa k nemu a dotknúc sa ho. A tento detail je veľmi dôležitý. Ježiš
«vystrel ruku, dotkol sa ho ... a malomocenstvo z neho hneď zmizlo a bol čistý» (v.
41). Božie milosrdenstvo prekonáva každú prekážku a Ježišova ruka sa dotýka malomocného.
Nezaujíma bezpečnú vzdialenosť a nekoná tak, že by poveril druhého, ale sa priamo
vystavuje nákaze nášho zla; a takto sa práve naše zlo stáva miestom kontaktu. On,
Ježiš, prijíma od nás našu chorú ľudskosť a my od neho prijímame jeho zdravú a ozdravujúcu
ľudskosť. Toto sa deje zakaždým, keď s vierou prijímame nejakú sviatosť. Pán Ježiš
sa nás „dotýka“, darúva nám svoju milosť. V tomto prípade myslíme osobitne na sviatosť
zmierenia, ktorá nás uzdravuje z malomocenstva hriechu.
Evanjelium nám znova
ukazuje, čo robí Boh stojac pred naším hriechom: Boh neprichádza „robiť prednášku“
o bolesti; neprichádza ani odstrániť zo sveta utrpenie a smrť; prichádza skôr preto,
aby vzal na seba ťarchu našej ľudskej situácie, niesol ju až do konca, aby nás oslobodil
v radikálnom a definitívnom zmysle. Takto Kristus poráža zlá a utrpenia sveta: berúc
ich na seba a víťaziac nad nimi silou Božieho milosrdenstva.
Nám dnes evanjelium
o uzdravení malomocného hovorí, že ak chceme byť pravými učeníkmi Ježiša, sme pozvaní
k tomu, aby sme sa stali, spojení s ním, nástrojmi jeho milosrdnej lásky, prekonávajúc
každý druh marginalizácie. Aby sme boli „napodobňovateľmi Krista“ (porov. 1 Kor 11,1)
vo vzťahu k chudobnému a chorému človeku, nemáme mať strach pozrieť sa mu do očí a
priblížiť sa k nemu s nežnosťou a spolucítením, dotknúť sa ho a objať ho. Často som
žiadal tých, ktorí pomáhajú druhým, aby sa im pritom pozreli do očí, aby nemali strach
sa ich dotknúť, aby toto gesto pomoci bolo aj gestom komunikácie: aj my potrebujeme
byť nimi prijatí, ako gesto nežnosti, gesto spolucítenia. No opýtam sa vás: keď pomáhate
druhým, pozriete im do očí? Prijímate ich bez strachu dotknúť sa ich? Ujímate sa ich
s nežnosťou? Premýšľajte nad tým: ako pomáhate, s odstupom alebo s nežnosťou, s blízkosťou?
Ak je zlo nákazlivé, je takým aj dobro. Je preto potrebné, aby v nás dobro prekypovalo
stále viac. Nechajme sa nainfikovať dobrom a infikujme dobrom!“
(Preklad: Slovenská
redakcia VR)
Po spoločnej modlitbe Anjel Pána a udelení apoštolského požehnania
Svätý Otec zaželal všetkým obyvateľom Ďalekého východu k nadchádzajúcemu lunárnemu
novému roku. Pozdravil prítomných, ktorí pri príležitosti konzistória sprevádzali
na ceste do Ríma svojich nových kardinálov, osobitne členov oficiálnych delegácií.
Celé námestie vyzval potom pápež František k aplauzu pre nových kardinálov. Medzi
skupinami pútnikov z viacerých krajín, ktoré Svätý Otec vo svojom pozdrave vymenoval,
bolo aj „Fórum kresťanských inštitúcií“ zo Slovenska. Na záver pápež všetkých poprosil
o modlitbu a zaželal im dobrú chuť k obedu. -jb-