Pri generálnej audiencii Svätý Otec pozdravil zástupcov laických hnutí zo Slovenska

Vatikán 18. februára – Pri dnešnej generálnej audiencii sa Svätý Otec František opäť priamo prihovoril Slovákom, a to v súvislosti s Púťou laických hnutí a združení k hrobu sv. Cyrila. V katechéze pápež František pokračoval v cykle o rodine. Tentoraz sa zameral na vzťahy medzi súrodencami. Poukázal na krásu súrodeneckých vzťahov, ale aj na vážne dôsledky ich zlyhaní. Vyzval k modlitbe za súrodencov, medzi ktorými vládne rozdelenie. Ako povedal, práve rodina prináša do sveta bratstvo, čo má dosah na vnútro jednotlivých spoločností, ako aj na vzťahy medzi národmi. Pre kresťanov tento spoločenský rozmer bratstva v praxi znamená byť pozornými voči slabším a chudobnejším. Ak sa bratstvo prinavráti do stredu dnešnej technokratickej a byrokratickej spoločnosti, bude to znamenať, že aj sloboda a rovnosť dostanú správne chápanie, povedal Svätý Otec.

V osobitnom apeli pápež František pozval k modlitbe za egyptských kresťanov zavraždených pre vieru pred troma dňami v Líbyi, za ich príbuzných a komunity. Zároveň vyzval veriacich, aby sa modlili za mier na Blízkom východe a v Severnej Afrike, pamätali na mŕtvych, ranených a na utečencov. Vyslovil prianie, aby medzinárodné spoločenstvo našlo mierové vyriešenie zložitej situácie v Líbyi.

Spomedzi skupín zo Slovenska boli na Námestí sv. Petra v osobitnom sektore prítomní členovia Púte laických hnutí a združení, organizovanej Radou KBS pre laické a apoštolské hnutia a Fórom kresťanských inštitúcií v spolupráci s Veľvyslanectvom SR pri Svätej stolici v dňoch 13.-19. februára. Svätý Otec sa im po katechéze prihovoril nasledovnými slovami:

„Srdečne vítam pútnikov zo Slovenska [aplauz], statočných obrancov rodiny, osobitne zástupcov laických hnutí a združení. Bratia a sestry, apoštol Pavol vyzýva: «V mene Krista vás prosíme: Zmierte sa s Bohom!» Na začiatku Pôstneho obdobia počujme toto pozvanie, ktoré je adresované každému z nás, a ochotne ho nasledujme. S láskou vás žehnám. Pochválený buď Ježiš Kristus!“ [aplauz]

Audio:

Svätý Otec osobitne pozdravil aj prítomných ukrajinských biskupov, ktorí sú v Ríme na návšteve Ad limina, a tiež pútnikov z viacerých ukrajinských diecéz, ktorí svojich biskupov sprevádzajú. Uistil ich o svojom spojení v modlitbe, aby čím skôr v ich vlasti zavládol trvalý mier. -jb-


Plné znenie katechézy:

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Na našej ceste katechézy o rodine, po tom, ako sme uvažovali nad úlohu matky, otca a detí, sa dnes budeme venovať súrodencom. «Brat» a «sestra» sú slová v kresťanstve veľmi obľúbené. A vďaka rodinnej skúsenosti týmto slovám rozumejú všetky kultúry a všetky epochy.

Bratské puto má osobitné miesto v dejinách Božieho ľudu, ktorému sa zjavuje uprostred živej ľudskej skúsenosti. Žalmista ospevuje nádheru súrodeneckého puta: «Aké je dobré a milé, keď bratia žijú pospolu» (Ž 133,1). Je to pravda, bratstvo je nádherné! Ježiš Kristus priviedol k naplneniu aj túto ľudskú skúsenosť byť bratmi a sestrami, keď ju zahrnul do trojičnej lásky a urobil ju tak schopnou presiahnuť príbuzenské zväzky a prekonať každý múr odcudzenia.

Vieme, že keď sa súrodenecký vzťah ničí, keď sa zničí tento vzťah medzi súrodencami, otvorí sa cesta pre bolestné skúsenosti konfliktu, zrady a nenávisti. Biblické rozprávanie o Kainovi a Ábelovi je príkladom tohto negatívneho záveru. Po vražde Ábela sa Boh pýta Kaina: «Kde je tvoj brat Ábel?» (Gn 4,9a). Je to otázka, ktorú Pán neprestajne opakuje v každom pokolení. A žiaľ, v každom pokolení sa neprestáva opakovať aj dramatická Kainova odpoveď: «Neviem. Či som ja strážca svojho brata?» (Gn 4,9b). Keď sa pretŕha puto medzi súrodencami, deje sa niečo nepekné, čo je škodlivé aj pre ľudstvo.

A aj v rodine, koľkí súrodenci sa pohádali kvôli drobnostiam, alebo kvôli dedičstvu a potom sa viac spolu nerozprávajú, viac sa nepozdravia... A toto je nepekné. Byť súrodencami je veľká vec, myslite na to, že všetci súrodenci boli počas deviatich mesiacov pod srdcom tej istej mamy, že pochádzajú z maminho tela! Bratstvo sa nesmie ničiť. Zamyslime sa trochu, všetci poznáme rodiny, v ktorých sú súrodenci rozdelení, ktorí sa pohádali, zamyslime sa trochu a prosme Pána za tieto rodiny – možno i v našej rodine máme niekoľko prípadov –, aby nám Pán pomohol znovu zjednotiť súrodencov a znovu vybudovať rodinu. Súrodenecký vzťah sa nesmie ničiť, a keď sa zničí, deje sa to, čo v prípade Kaina a Ábela, keď sa Pán pýta Kaina, kde je jeho brat: «Ja neviem, mňa môj brat nezaujíma». Toto je škaredé. Toto počuť je veľmi, veľmi bolestné. Nuž, v našich modlitbách vždy prosme za rozdelených súrodencov.

Súrodenecké puto, ktoré sa formuje v rodine medzi deťmi, ak sa to deje v ovzduší výchovy k otvorenosti voči iným, je veľkou školou slobody a pokoja. V rodine, medzi súrodencami sa učíme ľudskému spolunažívaniu, ako sa má nažívať v spoločnosti. Možno si to vždy neuvedomujeme, ale práve rodina vnáša do sveta bratstvo! Vychádzajúc z tejto prvej skúsenosti bratstva, živeného vzájomnými citmi a rodinnou výchovou, je bratský štýl vyžarovaný ako prísľub na celú spoločnosť a na vzťahy medzi národmi.

Požehnanie, ktoré Boh, v Ježišovi Kristovi, na toto súrodenecké puto vylieva, ho nepredstaviteľným spôsobom rozširuje a dáva mu schopnosť prekonať každú národnú, jazykovú, kultúrnu a dokonca i náboženskú odlišnosť.

Pomyslite si, čím sa toto spojivo stáva medzi ľuďmi, aj vzájomne veľmi odlišnými, keď môžu jeden o druhom povedať: «Tento mi je celkom ako brat, táto mi je celkom ako sestra!» A toto je krásne, je to nádherné. Dejiny nám napokon dostatočne ukázali, že aj sloboda a rovnosť sa bez bratstva môžu naplniť individualizmom a konformizmom, ako aj zištnosťou.

Bratstvo v rodine žiari osobitým spôsobom vtedy, keď vidíme starostlivosť, trpezlivosť a láskavosť, s akou je zahŕňaný slabší, chorý či postihnutý braček či sestrička. Bratov a sestier, ktorí takto konajú, je veľmi mnoho na celom svete a možno dostatočne neoceňujeme ich veľkodušnosť. A keď je v rodine mnoho súrodencov – dnes som pozdravil rodinu s deviatimi deťmi: tí starší pomáhajú otcovi a mame postarať sa o menších. Toto je pekné, táto pomoc medzi súrodencami.

Mať brata, sestru, súrodenca, ktorý ťa má rád, je silnou skúsenosťou, nezaplatiteľnou a nenahraditeľnou. Rovnako sa to vzťahuje i na kresťanské bratstvo. Tí najmenší, najslabší, najchudobnejší by nás mali obmäkčiť: majú «právo» dotknúť sa nám duše a chytiť nás za srdce. Áno, sú našimi bratmi a ako takých ich máme milovať a podľa toho sa k nim správať. Keď sa to tak deje, keď sú chudobní akoby našimi domácimi, naše kresťanské bratstvo znovu ožíva. Veď kresťania idú v ústrety chudobným a slabým nie z poslušnosti nejakému ideologickému programu, ale pretože Pánovo slovo a príklad nám hovoria, že sme si všetci bratmi. Toto je princíp Božej lásky a každej spravodlivosti medzi ľuďmi.

Mám pre vás jeden návrh: prv než skončím, mám už iba zopár riadkov, každý z nás si v tichu pomyslime na našich bratov, na naše sestry, myslime na nich v tichu a v tichosti srdca sa za nich modlime. Chvíľku ticha... - Takže touto modlitbou sme ich všetkých, bratov a sestry, v myšlienkach a v srdci priviedli sem na námestie, aby prijali požehnanie. Vďaka.

Dnes viac ako inokedy je potrebné znovu vniesť bratstvo do stredu našej technokratickej a byrokratickej spoločnosti: potom aj sloboda a rovnosť dostanú to správne ladenie. Preto neochudobnime ľahkomyseľne naše rodiny, či už z podvolenia sa alebo zo strachu, o krásu širokej súrodeneckej skúsenosti synov a dcér. A neprestaňme dôverovať v rozsiahlosť horizontu, ktorý je viera schopná vyťažiť z tejto skúsenosti osvietenej Božím požehnaním. Ďakujem.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)