Komentár Jozefa Kováčika: Biorodina

Máme za sebou zaujímavý víkend. Na tom sa, asi milí poslucháči zhodneme. Referendum na ochranu rodiny vyvolalo v spoločnosti pnutie. Aj na tom sa asi zhodneme. Zhodli sa na tom dokonca organizátori i odporcovia referenda. Rozdiel vidia v tom, či toto pnutie môže byť pre spoločnosť pozitívne, alebo negatívne.

Jeden zo zaujímavých názorov na referendum konštatoval, že dnes je v móde všetko, čo je bio. Až na bio-rodinu... Mnohí ľudia totiž v túžbe za zdravým životným štýlom túžia po zdravých výrobkoch a neváhajú za ne zaplatiť vysokú sumu. Prečo? Pretože sú presvedčení o tom, že čo je prirodzené, je aj zdravé. Tak potom prečo neaplikovať tento princíp aj na rodinu?

Ďalším trefným prirovnaním bolo zmarené referendum. Jedno sa podarilo v minulosti zmariť politickou hrubou silou, to druhé, pred niekoľkými dňami mediálnou manipuláciou, ktorá dosahovala dosiaľ nevídané rozmery. A to treba povedať veľmi nahlas, hoci to bude znieť mnohým politicky nekorektné. V množstve diskusií všetko smerovalo k tomu, že ide o výlučnú aktivitu Katolíckej cirkvi. Preto v celom virvare príjemne zaznel hlas, žiaľ takmer umlčaný a nezdieľaný, známeho filozofa, veriaceho žida, ako sa on sám nazýva, Alexandra Tomského. Tento profesor európskych politických dejín v rozhovore pre Hospodárske noviny prispel zaujímavými myšlienkami. Niektoré by som rád odcitoval. Okrem iného povedal: „Individualizmus a demokratizácia rozvracia cirkev, rodinu, sexuálnu výchovu, vzťah k spoločnosti, a tým nakoniec aj štát, ktorý má odvekú tendenciu k autoritárstvu. V referende ide o obranu pred novou povinnou ideológiou bezuzdnej slobody. Sloboda nemôže byť absolútna a paradoxne ju chráni autonómna spoločnosť – , obec, cirkvi, spolky, kluby, profesijné organizácie – nie však lobisti. Bez nich nemá heterogénna spoločnosť žiadnu obranu. To oni stoja medzi štátom a jednotlivcom. Pokiaľ stratili autoritu, zostáva len bezmocné referendum.“

Na ďalší z argumentov, že zákony ohľadom registrovaných partnerstiev predsa nemôžu nijako ohroziť klasický model rodiny znie jeho praktický argument: „Väčšina Angličanov bola proti legalizácii potratov, keď sa však na základe výnimky stala právom, tak väčšina zmenila názor. Zákony nielen zakazujú, ale aj učia, čo je a čo nie je správne.“ A na otázku redaktora, či má z hľadiska politickej filozofie ideológia prístup do legislatívneho procesu neutrálneho štátu, odpovedal, že samozrejme, že nemá. „My však už často ani nevieme, čo je ideológia, teda čo je a čo nie je svetonázor. Dnes nám chcú vládnuť, rovnako ako za komunizmu, páchatelia dobra. To sú tí, ktorí pomocou antidiskriminácie a tolerancie vymýšľajú novú spoločnosť. Chcú, aby sme žili v polepšovni. Pravda, ani liberálny štát nemôže byť celkom neutrálny, minimálne v tom zmysle, že odráža nejaké civilizačné hodnoty, prinajmenšom tak, aby chránil spoločenský zmier. Asi keby sme chceli hlasovať, že je dobré dýchať čistý vzduch a piť čistú vodu. Je šialené, ak musíme obhajovať samozrejmosti. V tomto zmysle je referendum skutočne absurdné. Je absurdné, že k nemu vôbec malo prísť. Je znamením nie klerikalizmu, ale útoku na spoločnosť. Cirkev je dnes poslednou obranou človeka a jeho domova. Iný domov než rodinu nemáme“- dodal profesor.

Referendum bolo príležitosťou a zároveň nutnosťou na položené otázky odpovedať. Nielen v referendových miestnostiach. V prvom rade vo svojom vnútri. A preto hoci je neplatné, je úspešné. A to vidím i vo farnosti, ktorú spravujem. Ľudia boli konfrontovaní s vážnymi otázkami. A dnes sú radi, že poznajú aj odpovede. Hoci sú označovaní dokonca i niektorými predstaviteľmi štátu za netolerantných, či zaostalých. Je potrebné kráčať v poznanej pravde v úcte a s vystretou hlavou. Mal by ju mať sklonenú od hanby niekto iný. Nie veriaci kresťan. Gentleman nie je ten, ktorý o sebe tvrdí, že je gentleman, ale ten, kto sa ako gentleman správa. Aj katolíkom nie je ten, kto to o sebe tvrdí, ale ten, kto prijíma katolícku náuku a snaží sa podľa nej žiť.

Jozef Kováčik