Pápež František o správnom vzťahu reciprocity medzi mužom a ženou

Vatikán 7. februára - Ženy sa nemajú viac cítiť hosťami, ale plne účastnými na spoločenskom a cirkevnom živote. Túto myšlienku vyslovil pápež František na dnešnom stretnutí s členmi Pápežskej rady pre kultúru, ktorých prijal na audiencii v závere plenárneho zasadania. Konalo sa v tomto týždni od 4. do 7. februára na tému „Ženské kultúry: medzi rovnakosťou a rozdielnosťou“.

Na zasadnutí sa pápežská rada venovala postaveniu žien v kultúrach z pohľadu kultúrnej antropológie a sociologickej analýzy s ohľadom na reciprocitu, komplementárnosť a rozličnosť. Viaceré prednášateľky hovorili o ženských charakteristikách v spojitosti s darovaním života, o hodnote ženského tela a problémoch spojených s jeho komercializáciou, s násilím a pod. O žene sa hovorilo aj v spojitosti s náboženstvom, vzhľadom na miesto a spôsoby účasti ženy na živote Cirkvi v súčasnosti. Ako povedal Svätý Otec v príhovore, na tejto téme mu veľmi záleží, ako to už viackrát naznačil.

„Ide o skúmanie nových kritérií a podmienok pre to, aby sa ženy necítili viac hosťami, ale naplno účastníčkami v rôznych oblastiach spoločenského a cirkevného života. Cirkev je žena, je to «tá Cirkev», nie «ten Cirkev». Toto je výzva, ktorú už nemožno odkladať. Hovorím to pastierom kresťanských komunít, ktorí tu zastupujú univerzálnu cirkev, ale tiež laičkám a laikom rôzne zaangažovaným v oblasti kultúry, školstva, ekonomiky, politiky, sveta práce, v rodinách, v náboženských inštitúciách.“

Svätý Otec ponúkol niektoré usmernenia k napĺňaniu tejto požiadavky, postupujúc podľa štyroch ústredných tém zvolených pápežskou radou. Na prvom mieste sa vyjadril k téme „hľadania rovnováhy medzi rovnosťou a rozdielnosťou“.

„Ale takej rovnováhy, ktorá je harmonická, nie iba vyvážená. K tomuto aspektu sa nemá pristupovať ideologicky, pretože ideologická optika bráni tomu, aby sme dobre videli realitu. Rovnosť a odlišnosť žien - rovnako ako mužov - sa vnímajú lepšie v perspektíve «s», teda v perspektíve vzťahu, než v perspektíve «proti». Už pred nejakou dobou sme nechali za chrbtom, aspoň v západných spoločnostiach, model sociálnej podriadenosti ženy mužovi, stáročný model, ktorý však nikdy nevyčerpal všetky svoje negatívne účinky. Prekonali sme tiež druhý model, model čírej a jednoduchej rovnosti (parity), aplikovanej mechanicky, model absolútnej rovnakosti. Takto sa vytvorila nová paradigma: reciprocita v rovnocennosti a v odlišnosti. Vzťah muž-žena by preto mal vyjadrovať, že obaja sú nepostrádateľní tým, čo vlastnia, áno, tou istou prirodzenosťou, ale s vlastnými modalitami. Navzájom jeden druhého potrebujú, aby bola dosiahnutá ozajstná plnosť osoby.“

Druhá otázka – „Plodnosť ako symbolický kód“ - podľa slov Svätého Otca výrazne „poukazuje na všetky matky a rozširuje obzor na odovzdávanie a ochranu života, neobmedzujúci sa len na biologickú sféru, ktorý by sme mohli zhrnúť do štyroch slovies: túžiť, priviesť na svet, ujať sa starostlivosti,
nechať ísť“. V tomto kontexte pápež vyzdvihol prínos mnohých žien, ktoré pracujú v rodine, v oblasti vzdelávania vo viere, v pastoračnej činnosti, vo výchove, ale aj v sociálnej, kultúrnej a ekonomickej sfére. „Vy ženy viete stelesňovať nežnú tvár Boha, jeho milosrdenstvo, ktoré sa premieta do ochoty skôr darovať čas ako vyhradzovať si priestor, skôr prijať než odmietnuť. V tomto zmysle sa mi páči opisovať ženský rozmer Cirkvi ako materské lono, ktoré regeneruje život.“

V treťom bode nazvanom „Ženské telo medzi kultúrou a biológiu“ Svätý Otec pripomenul krásu a harmóniu tela, ktoré Boh dal žene, ale aj bolestivé rany zasadzované niekedy brutálnym násilím. Konštatoval, že ženské telo ako symbol života je žiaľ nezriedka napádané a znetvorované tými, ktorí by mali byť strážcami a spoločníkmi v živote.

Štvrtá téma: „Ženy a náboženstvo: útek alebo hľadanie účasti na živote Cirkvi?“ Tu je podľa slov pápeža naliehavo potrebné ponúknuť ženám priestor v Cirkvi a prijať ich, s ohľadom na špecifickú a meniacu sa kultúrnu a sociálnu citlivosť. Je žiaduca rozsiahlejšia ženská prítomnosť v komunitách, aby bolo vidieť viac žien zapojených do pastoračných zodpovedností, do sprevádzania osôb, rodín a skupín, ako aj do teologickej reflexie.

Popri nezastupiteľnej úlohe ženy v rodine tak pápež František zároveň povzbudil k podporovaniu účinnej prítomnosti žien vo verejnej sfére, vo svete práce a na miestach, kde sa prijímajú dôležité rozhodnutia. Má pri tom ísť o harmonizovanie verejného pôsobenia ženy s preferenčnou prítomnosťou v rodine. -jk-