Pápež v rannej homílii: Čo je najkrajšou pochvalou pre apoštola

Vatikán 5. februára - Cirkev musí ohlasovať evanjelium v chudobe. Kto ho ohlasuje, musí mať za cieľ zmierňovanie biedy chudobných, nezabúdajúc však nikdy, že táto služba je dielom Ducha Svätého a nie ľudských síl. Uzdravovať, pozdvihovať, oslobodzovať, vyháňať nečistých duchov, a potom skromne uznať: bol som len jednoduchým „robotníkom Kráľovstva“. To je to, čo má robiť a ako má o sebe hovoriť Kristov služobník.

Toto je základná myšlienka homílie svätej omše, ktorú slávil pápež František v kaplnke Domu sv. Marty dnes ráno. Vrátil sa v nej k evanjeliu dňa (Mk 6, 7-13), v ktorom Ježiš posiela svojich učeníkov po dvoch do dedín, aby kázali, uzdravovali chorých a vyháňali nečistých duchov. Zameral sa na Ježišov opis štýlu, ktorý majú prijať za svoj jeho učeníci, poslaní k ľuďom. Majú byť slobodní od okázalosti, nebrať so sebou ani chlieb, ani kapsu, žiadne peniaze do opasku. To preto, ako dodáva pápež, lebo evanjelium „má byť ohlasované v chudobe“, pretože „spása nie je nejakou teológiou prosperity“. Je jedine a len „dobrou zvesťou“ o oslobodení pre každého utláčaného:

„Toto je poslanie Cirkvi: Cirkvi, ktorá uzdravuje, ktorá lieči. Niekoľkokrát som hovoril o Cirkvi ako poľnej nemocnici. To je pravda, koľko zranených tu je, koľkí sú zranení! Ako veľa ľudí potrebuje, aby boli ich rany zahojené! Toto je poslanie Cirkvi: hojiť rany srdca, otvárať dvere, oslobodzovať, hovoriť, že Boh je dobrý, Boh odpúšťa všetko, Boh je Otec, Boh je nežný, Boh stále čaká ...“

Odklon od podstaty tohto ohlasovania znamená riziko skreslenia poslania Cirkvi, čím sa z jej veľkého úsilia o zmiernenie rôznych foriem núdze vytratí to jediné, na čom záleží: prinášať Krista chudobným, slepým, väzneným:

„Je pravda, že musíme prijať pomoc a vytvárať organizácie, ktoré sú v tom nápomocné, to áno, pretože Pán nám dáva na to dary. Keď však pozabudneme na túto misiu, pozabudneme na chudobu, pozabudneme na apoštolskú horlivosť a našu nádej upneme na tieto prostriedky, Cirkev pomaly skĺzne do mimovládnej organizácie a stane sa síce peknou organizáciou: silnou, ale nie evanjeliovou, pretože tam chýba ten duch, tá chudoba, tá moc uzdravovať.“

Keď sa učeníci vrátili šťastní z ich poslania, Ježiš ich vzal so sebou do ústrania, „aby si trochu odpočinuli“. Svätý Otec upozornil na ponaučenie, ktoré im Ježiš vtedy dal:

„Nehovorí im: ‚Ste ohromní, teraz si lepšie zorganizujte veci pre budúci raz...‘ Povie im len: ‚Keď ste urobili všetko, čo ste mali urobiť, povedzte si: Sme neužitoční sluhovia. Toto je apoštol. A čo by bolo najkrajšou pochvalou pre apoštola? ‚Bol to robotník Kráľovstva, pracovník Kráľovstva.‘ To je najväčšia pochvala za to, že ide touto Ježišovou cestou: ide uzdravovať, ochraňovať, hlásať dobrú zvesť a tento milostivý rok, pracovať na tom, aby ľud znovu našiel Otca, aby zavládol pokoj v srdciach ľudí.“ -jk-