Pápež František postihnutým tajfúnom: „Kristus odpovedá svojím srdcom z kríža“
Spontánna homília Svätého Otca Františka počas svätej omše 17.
januára 2015 v Taclobane na Filipínach
„V prvom čítaní sme počuli,
že máme veľkňaza, ktorý je schopný cítiť s našimi slabosťami, lebo on sám bol skúšaný
vo všetkom okrem hriechu (porov. Hebr 4,15). Ježiš je ako my. Ježiš žil ako my. Je
nám vo všetkom podobný. Je nám podobný vo všetkom. Vo všetkom okrem hriechu, lebo
on nebol hriešnikom. No aby nám bol viac podobný, zaodel sa, vzal na seba naše hriechy.
Urobil sa hriechom (porov. 2 Kor 5,21)! A toto hovorí sv. Pavol, ktorý to veľmi dobre
poznal. Ježiš ide vždy pred nami a keď my prechádzame cez nejaký kríž, on už tade
prešiel skôr.
Keď sa tu dnes všetci stretávame, 14 mesiacov po tom, ako tadiaľto
prešiel tajfún Yolanda, je to preto, že máme istotu, že nebudeme sklamaní vo viere,
lebo Ježiš tým prešiel skôr. Vo svojom utrpení vzal na seba všetky naše utrpenia.
Dovoľte mi zveriť sa vám – keď som v Ríme videl túto katastrofu, cítil som, že musím
prísť. V tých dňoch som sa rozhodol podniknúť sem cestu. Chcel som prísť, aby som
bol s vami. Trochu neskoro – možno poviete, a je to pravda, no som tu.
Som
tu, aby som vám povedal, že Ježiš je Pán, že Ježiš nesklame, nepodvádza. ‚Otče‛ –
môže mi jeden z vás povedať – ‚mňa sklamal, lebo som prišiel o dom, stratil som všetko,
čo som mal, som chorý...‛ - To, čo hovoríš, je pravda a ja rešpektujem tvoje pocity.
No vidím ho tam, priklincovaného. Odtiaľ nás nepodvádza. Bol zasvätený ako Pán, na
tom tróne, a tam prešiel všetkými pohromami, ktoré máme aj my. Ježiš je Pánom! A je
Pánom z kríža, tam kraľoval. Preto je schopný nás pochopiť, ako sme to počuli v prvom
čítaní (Hebr. 4,12-16). Stal sa nám vo všetkom podobným. Preto máme Pána, ktorý je
schopný plakať spolu s nami, je schopný sprevádzať nás v tých najťažších chvíľach
života.
Mnohí z vás ste prišli o všetko. Neviem, čo vám povedať. Ale Pán to
vie. Niektorí z vás stratili časť svojich rodín. Všetko, čo môžem urobiť, je zostať
v mlčaní a kráčať s vami všetkými s mojím stíšeným srdcom... Mnohí z vás sa pýtali:
Prečo, Pane? A každému z vás, do vášho srdca, Kristus odpovedá svojím srdcom z kríža.
Nemám pre vás ďalšie slová. Hľaďme na Krista. On je Pán a on nás chápe, lebo prešiel
všetkými skúškami, ktoré nás zastihli.
A pri ňom, pribitom na kríži, stála
matka. My sme ako to dieťa, čo stojí tam dole: ktoré vo chvíľach bolesti, žiaľu, v
momentoch, keď ničomu nerozumie, vo chvíľach, keď sa chce búriť, zostáva mu jedine
vystrieť ruku a chytiť sa jej sukne a povedať jej: ‚Mama!‛ Tak ako dieťa, ktoré keď
má strach, povie: ‚Mama!‛ Je to možno jediné slovo, ktoré dokáže vyjadriť to, čo cítime
v temných chvíľach: ‚Matka! Mama!‛
Vytvorme spolu chvíľu ticha. Hľaďme na Pána:
on nás dokáže pochopiť, lebo sám prešiel všetkým týmto. A hľaďme na našu matku a ako
dieťa, ktoré stojí dolu, uchopme jej sukňu a s celým srdcom jej povedzme: ‚Matka!‛
Vykonajme v tichu túto modlitbu, každý nech jej povie to, čo cíti...“
Slová
Svätého Otca na záver eucharistického slávenia v Taclobane:
„Práve
sme slávili utrpenie, smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Ježiš nás predišiel na
tejto ceste a sprevádza nás vždy, keď sa zídeme k modlitbe a k sláveniu. Vďaka ti,
Pane, za to, že si dnes s nami. Vďaka ti, Pane, za to, že s nami zdieľaš naše bolesti.
Vďaka, že nám dávaš nádej. Vďaka Pane, za tvoje veľké milosrdenstvo. Vďaka, že si
si prial byť ako jeden z nás. Vďaka Pane, lebo ty si vždy pri nás, dokonca aj vo chvíľach
kríža. Vďaka Pane za to, že nám dávaš nádej. Pane, nech sa nedáme nikým obrať o nádej!
Vďaka Pane, lebo v tých najtemnejších chvíľach tvojho života, na kríži, si pamätal
na nás a zanechal si nám Matku, tvoju Matku. Vďaka Pane, že si nás nenechal sirotami.“