Anjel Pána so Svätým Otcom: Často sa modlime k Duchu Svätému!
Vatikán 11. januára – V Nedeľu krstu Krista Pána Svätý Otec pri poludňajšej modlitbe
na Námestí sv. Petra pozval veriacich, aby ho sprevádzali modlitbou počas apoštolskej
cestyna Srí Lanku a Filipíny. Všetkým zaželal, aby deň prežili v radostnej
spomienke na vlastný krst. V úvodnom príhovore sa zameral na obsah sviatku, pričom
zdôraznil úlohu Ducha Svätého v živote každého veriaceho a z toho vyplývajúcu potrebu
modlitby k nemu. -jb-
Plné znenie príhovoru pred modlitbou Anjel Pána:
„Drahí
bratia a sestry, dobrý deň! Dnes slávime sviatok Pánovho krstu, ktorý uzatvára vianočné
obdobie. Evanjelium opisuje, čo sa udialo na brehu Jordánu. Vo chvíli, keď Ján Krstiteľ
udeľuje krst Ježišovi, otvára sa nebo. «Vtom - píše sv. Marek -, ako vystupoval z
vody, videl otvorené nebo» (1,10). Vracia sa tu na myseľ dramatická prosba proroka
Izaiáša: «Kiež by si prelomil nebesá a zostúpil!» (Iz 63,19). Toto vzývanie bolo vyslyšané
v udalosti Ježišovho krstu. A takto sa skončil čas „zatvorených nebies“, ktoré sú
poukazom na separáciu medzi Bohom a človekom, ako dôsledok hriechu. Hriech nás vzďaľuje
od Boha a prerušuje puto medzi zemou a nebom, určujúc tak našu biedu a zlyhanie nášho
života. Otvorené nebesia ukazujú, že Boh daroval svoju milosť, aby zem vydala svoj
plod (porov. Ž 85,13). Takto sa zem stala príbytkom Boha medzi ľuďmi a každý z nás
má možnosť stretnúť sa s Božím Synom, zakúsiť všetku jeho lásku a nekonečné milosrdenstvo.
Môžeme ho stretnúť reálne prítomného vo sviatostiach, osobitne v Eucharistii. Môžeme
ho spoznať v tvári našich bratov, osobitne v chudobných, v chorých, vo väznených,
v utečencoch: oni sú živým telom trpiaceho Krista a viditeľným obrazom neviditeľného
Boha.
S Ježišovým krstom nielenže sa roztvárajú nebesia, ale Boh znovu hovorí
dávajúc zaznieť svojmu hlasu: «Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie» (Mk 1,11).
Otcov hlas ohlasuje tajomstvo, ktoré sa ukrýva v mužovi pokrstenom Predchodcom.
A
potom zostúpenie Ducha Svätého v podobe holubice: toto dovoľuje Kristovi, Pánovmu
Zasvätenému, inaugurovať svoje poslanie, ktorým je naša spása. Duch Svätý: on je ten,
na ktorého vo veľkom zabúdame v našich modlitbách. My sa často modlíme k Ježišovi,
modlíme sa k Otcovi, osobitne v „Otčenáši“, ale nie tak často sa modlíme k Duchu Svätému
- je to pravda? Je ten, na ktorého sa zabúda. A potrebujeme žiadať o jeho pomoc, jeho
silu, jeho inšpiráciu. Duch Svätý, ktorý kompletne animoval Ježišov život a jeho účinkovanie,
je ten istý Duch, ktorý dnes vedie kresťanskú existenciu: životy mužov a žien, ktorí
sa nazývajú a chcú byť kresťanmi. Vložiť pod pôsobenie Ducha Svätého náš kresťanský
život a poslanie, ktoré sme všetci prijali mocou krstu, znamená nanovo nájsť apoštolskú
odvahu, nevyhnutnú k prekonaniu pohodlného prispôsobovania sa svetu. Naopak, taký
kresťan či také spoločenstvo, ktorí sú „hluchí“ na hlas Ducha Svätého, pobádajúci
prinášať evanjelium až na samý kraj zeme a spoločnosti, stávajú sa aj kresťanom či
spoločenstvom, ktorí sú „nemí“, ktorí nerozprávajú a neevanjelizujú.
No zapamätajte
si toto: často sa modlime k Duchu Svätému, aby nám pomáhal, aby nám dal silu, inšpiroval
nás a dal nám kráčať vpred. Nech Mária, Matka Božia a Matka Cirkvi, sprevádza putovanie
každého z nás pokrstených. Nech nám pomôže rásť v láske k Bohu a v radosti zo služby
evanjeliu, aby sme tak dali plný zmysel nášmu životu.“