Prvá tohtoročná homília z Domu sv. Marty: Stúpať po schodíkoch lásky k blížnemu
Vatikán 8. januára – Boh nás v láske vždy predchádza. Tak znie jedna z nosných myšlienok
homílie pápeža Františka z prvej tohtoročnej verejnej svätej omše v Dome sv. Marty.
Svätý Otec v nej zdôraznil, že kresťanská láska spočíva v konkrétnych skutkoch, nie
v slovách. Dodal tiež, že k tomu, aby sme poznali Boha nestačí rozum, nevyhnutná je
láska.
Ako povedal pápež František, v týchto dňoch po Vianociach je kľúčovým
slovom liturgie slovo „zjavenie“. Ježiš sa zjavuje: počas sviatku Zjavenia Pána, počas
svojho krstu a tiež počas svadby v Káne Galilejskej. No „ako môžeme poznať Boha?“
–kladie si Svätý Otec otázku. Práve toto je témou prvého čítania z prvého Jánovo
listu (4,7-10), ktorý zdôrazňuje, že k poznaniu Boha náš intelekt, rozum nestačí.
Podľa slov pápeža Františka Boha je možné úplne spoznať pri stretnutí s ním a k stretnutiu
rozum nestačí“. Treba niečo viac:
„Boh je láska! A jedine na ceste lásky
môžeš poznať Boha. Lásky rozumnej, sprevádzanej rozumom, no lásky! ‚Ako
však môžem milovať niekoho, koho nepoznám?‛ ‚Miluj tých, ktorých máš nablízku‛. A
toto je náuka dvoch prikázaní: najdôležitejšie je milovať Boha, lebo
on je láska; druhé je milovať blížneho, no k tomu, aby sme došli k prvému,
musíme vyjsť schodíkmi druhého: čiže prostredníctvom lásky k blížnemu dôjdeme k poznaniu
Boha, ktorý je láskou. Jedine rozumným milovaním, no milovaním, môžeme dôjsť k tejto
láske“.
Preto sa musíme milovať navzájom, lebo «láska je z Boha a každý,
kto miluje, narodil sa z Boha», povedal Svätý Otec a zopakoval, že k poznaniu Boha
je treba milovať:
„Kto miluje, pozná Boha; kto nemiluje, nepoznal Boha,
lebo Boh je láska. Nie však láska z telenovely. To teda nie! Je láskou pevnou, silnou;
láskou večnou, láskou, ktorá sa zjavuje – to je slovo týchto dní, zjavenie
– vo svojom Synovi, ktorý prišiel, aby nás spasil. Láska konkrétna, láska skutkov
a nie slov. K poznaniu Boha treba jeden celý život, je treba cestu, cestu lásky, poznania,
lásky k blížnemu, lásky k tým, ktorí nás nenávidia, lásky ku všetkým.“
Pápež
František teda zdôraznil, že to nie my sme dali lásku Bohu, ale že to bol „on, kto
nás miloval ako prvý «a poslal svojho Syna ako zmiernu obetu za naše hriechy». V osobe
Ježiša „môžeme kontemplovať lásku Boha“ a nasledovaním jeho príkladu „schodík po schodíku
dôjdeme k Božej láske, k poznaniu Boha, ktorý je láska“. Svätý Otec pripomenúc príklad
proroka Jeremiáša tiež zdôraznil, že „Božia láska nás predchádza, miluje nás ešte
prv, než ho začneme hľadať. Láska Boha je ako „mandľový kvet“, ktorý je „prvým kvetom
kvitnúcim na jar“. Pán „nás miluje ako prvý“, „vždy nás zastihne toto prekvapenie“.
Pápež František tiež podotkol, že „keď sa my priblížime k Bohu prostredníctvom skutkov
lásky, prostredníctvom modlitby, pri prijímaní, v Božom slove“, „zistíme, že on je
tam ako prvý, čaká na nás, tak veľmi nás miluje“.
Svätý Otec neskôr obrátil
pozornosť na dnešné čítanie z Evanjelia podľa Marka (6,34-44), ktoré hovorí o Ježišovom
rozmnožení chlebov a rýb. Pán „sa zľutoval“ nad mnohými ľuďmi, ktorí ho prišli počúvať,
lebo „boli ako ovce bez pastiera, dezorientované“, povedal pápež František a dodal,
že aj dnes je mnoho ľudí v našich mestách a krajinách dezorientovaných. Preto ich
Ježiš učí a ľud ho počúva. Keď sa potom zvečerí a žiada, aby im dali jesť, učeníci
odpovedajú tak trochu so znepokojením. Opäť raz Boh prišiel „ako prvý, učeníci ničomu
nerozumeli“, povedal Svätý Otec:
„Takáto je Božia láska: vždy nás čaká,
vždy nás prekvapí. Je to Otec, je to náš Otec, ktorý nás veľmi miluje, ktorý je vždy
pripravený odpustiť nám. Vždy! Nie len raz, 77-krát. Vždy! Ako otec plný lásky.
K tomu, aby sme spoznali tohto Boha, ktorý je láska, musíme stúpať po
schodíkoch lásky, skutkov lásky k blížnemu, skutkov milosrdenstva, ktorým nás
naučil Pán. V týchto dňoch, keď nás Cirkev vedie uvažovať nad
zjavením Boha, nech nám Pán dá milosť poznať ho na ceste lásky“. -zk-