2014-12-20 18:29:56

Raniero Cantalamessa v tretej adventnej kázni: Pokoj ako ovocie Ducha


Pre zachovanie pokoja je najúčinnejším prostriedkom istota, že Boh nás miluje, povedal páter Raniero Cantalamessa OFM Cap. v tretej adventnej kázni pre pápeža Františka a Rímsku kúriu v piatok 19. decembra, ktorú venoval téme „Pokoj, ovocie Ducha“.

Keď sv. Pavol hovorí o ovocí Ducha, uvádza pokoj na treťom mieste, po láske a radosti. Ďalej vymenúva zhovievavosť, láskavosť, dobrotu, vernosť, miernosť a zdržanlivosť (porov. Gal 5,22). Ako vysvetlil pápežský kazateľ, „ovocie Ducha“ nie je to isté ako tzv. „charizmy“ alebo dary Ducha Svätého. Zatiaľ čo charizmy sú dielom Božím, ktorý ich udeľuje komu chce a dáva ich individuálne, ovocie Ducha je naopak výsledkom spolupráce Božej milosti a ľudskej slobody, a je teda prejavom takého života, ktorý sa necháva viesť Duchom Svätým. Ovocie Ducha je preto rovnako dosiahnuteľné pre všetkých: „Nie všetci v Cirkvi môžeme byť apoštolmi a prorokmi, ale všetci môžeme a máme by byť láskaví, trpezliví, pokorní, pokojní a tak ďalej.“ A takpokoj ako ovocie Ducha označuje ustálenú pripravenosť (habitus), duševné naladenie a životný štýl toho, kto prostredníctvom úsilia a bdelosti dosiahol určitý vnútorný pokoj.“

V priebehu dvetisíc rokov kresťanských dejín sa svätci a myslitelia usilovali o dosiahnutie tohto pokoja ducha. Počnúc púštnymi otcami sa rozvíjal ideál tzv. hesychie, sústredenia mysle, vôle a pamäte čisto na Boha, na Ježiša Krista. Neskôr na to nadviazala prax „modlitby srdca“, ktorú vo východnej tradícii opisuje tzv. „Rozprávanie ruského pútnika“. Páter Raniero Cantalamessa pripomenul aj niektoré z postáv, ktoré sa do duchovnej tradície Cirkvi zapísali ako hľadači toho ovocia Ducha, ktorým je pokoj srdca.

Svätý Augustín naznačil spočinutie v Bohu ako jednu z ciest privádzajúcich k vnútornému pokoju, a to ako v kontemplatívnom, tak i v aktívnom živote. Známe sú slová z prvej knihy jeho Vyznaní: Pre seba si nás stvoril a nespokojné je naše srdce, kým nespočinie v tebe“ (Vyznania, I,1). V tom istom diele píše aj takto: „V dobrej vôli je náš pokoj. Každá vec je z dôvodu svojej váhy priťahovaná k miestu, ktoré jej prislúcha. Váha ťahá nielen smerom nadol, ale tam, kde jej to prislúcha. Oheň je ťahaný smerom do výšky, kameň smerom dolu, oba núti ich váha, aby si hľadali svoje miesto... Mojou váhou je moja láska; táto ma tiahne všade tam, kam sa uberám“ (Vyznania, XIII, 9).

Kým na zemi je miestom nášho odpočinku Božia vôľa, v nebi týmto miestom bude Boh sám, pripomenul páter Cantalamessa. Uviedol k tomu citát zo sv. Augustína o nebeskom Jeruzaleme:

„Tam bude ten výsledný pokoj [...] V tom pokoji nie je nutné, aby rozum vládol nad pudmi, pretože tam nebudú, ale Boh bude vládn človeku, duchovná duša telu, a bude tam tak veľký pokoj a ochota k poddanosti, aké veľké je potešenie zo života a vládnutia. A tak vo všetkých do jedného bude tento stav večný a budeme mať istotu, že je večný, a preto pokoj z tohto šťastia a či šťastie tohto pokoja bude najvyšším dobrom(De civitate Dei, XIX, 27).

V súvislosti s pokojom ako ovocím Ducha sa Raniero Cantalamessa pristavil aj pri niektorých osobnostiach mystikov ako Majster Eckhart, sv. Ignác z Loyoly, či autor spisu Nasledovanie Krista. Ako účinný prostriedok pre napredovanie na ceste pokoja pripomenul učenie svätého Ignáca z Loyoly o „svätej indiferencii“. „Táto spočíva v stave plnej pripravenosti prijať Božiu vôľu, zriekajúc sa v záujme toho každej osobnej preferencie, tak ako váha pripravená nakloniť sa na tú stranu, kde je väčšia hmotnosť. Skúsenosť vnútorného pokoja sa takto stáva základným kritériom každého rozlišovania. Ide o to, aby sme sa uviedli do súladu s Božou vôľou, o voľbu, ktorú po jej dlhodobom vložení do modlitby sprevádza veľký pokoj srdca.“

Ďalej pápežský kazateľ pripomenul, že žiadny zo zdravých duchovných prúdov kresťanstva si pokoj srdca nepredstavuje ako niečo, čo možno lacno dosiahnuť, bez náročného úsilia. Ide tu o ovocie vytrvalého zápasu o vládu ducha nad telesnosťou. Ale pozor, páter Cantalamessa hneď upozorňuje, že to nie je výsledok našich výkonov, ale pôsobenia Ducha Svätého:

Duch Svätý nie je odmenou za naše úsilie umŕtvovania, ale je tým, kto ich robí možnými a plodnými; nie je len na konci, ale aj na začiatku procesu: «Ak Duchom umŕtvujete skutky tela, budete žiť» (porov. Rim 8,13). V tomto zmysle sa hovorí, že pokoj je ovocím Ducha, je výsledkom nášho snaženia, umožneného Duchom Kristovým. Voluntaristické a príliš na seba sa spoliehajúce umŕtvovanie sa môže stať - a často sa stalo – ono samo skutkom telesnosti.“

Ďalšími veľkými postavami, na ktorých kazateľ ilustroval ovocie Ducha, ktorým je pokoj, sú sv. Terézia z Lisieux, sv. František Assiský a sv. Klára. S pohľadom na blížiace sa Vianoce páter Cantalamessa poukázal na najefektívnejší prostriedok ako nadobudnúť pokoj srdca, spočívajúci v istote, „že sme milovaní Bohom“, ako to ohlasujú anjeli v noci Narodenia Pána: „... na zemi pokoj ľuďom, ktorých Boh miluje.“ Vysvetlil pritom význam gréckeho výrazu „eudokia“, ktorý bol do latinského textu Vulgáty nie celkom správne preložený výrazom „buonae voluntatis“, z čoho vznikla nesprávna interpretácia myšlienky ako „pokoj ľuďom dobrej vôle“. Páter Cantalamessa objasnil, že tu v prvom rade ide o dobrú vôľu zo strany Boha: „Ak by bol pokoj daný ľuďom za ich ‚dobrú vôľu, potom by bol obmedzený na niekoľkých, tých, ktorí si to zaslúžia. Ale pretože je poskytovaný na základe Božej dobrej vôle, na základe milosti, je ponúkaný všetkým.

V závere spomenul pápežský kazateľ sv. Teréziu z Avily, ktorá nám zanechala testament, ktorý je užitočné pripomenúť si zakaždým, keď potrebujeme nájsť pokoj srdca: „Nedaj sa ničím vyrušiť, ničím vydesiť; všetko prejde, Boh sa nemení; trpezlivosť dosiahne všetko; a kto Boha, nič mu nechýba. Boh sám stačí.“ („Nada te turbe, nada te espante, todo se pasa, Dios no se muda; la paciencia todo lo alcanza; quien a Dios tiene nada le falta. Solo Dios basta.“) -jk, jb-







All the contents on this site are copyrighted ©.