Kardinál Parolin o role Cirkvi v dialógu Kuba – USA
Vatikán 18. decembra - Počiatky dlhoročného úsilia vatikánskej diplomacie napomôcť
obnoveniu diplomatických vzťahov medzi Spojenými štátmi a Kubou možno hľadať v mierovom
posolstve Jána XXIII. Pokračovalo apoštolskými cestami Jána Pavla II. a Benedikta
XVI., ako aj prostredníctvom úsilia nunciov v krajinách. V čom spočíva špecifická
rola pápeža Františka v poslednej dobe? Vatikánsky štátny sekretár kardinál Pietro
Parolin v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas spolu s pripomenutím podielu mnohých predchodcov
hovorí aj o bezprostrednom impulze, ktorý vyšiel od pápeža Františka:
„IstotnerolapápežaFrantiška bola rozhodujúca,
pretože to bola jehoiniciatívanapísať obom prezidentom,
aby ichpozvalpriamo prekonať ťažkosti, ktoréexistujúmedziobomakrajinami,
anájsťboddohody, bod
stretnutia. Zaiste,je to aj vďaka tomu, žez tejoblasti pochádzaapozná teda
naozaj túto problematiku,anašielaj správnyspôsob–povedzme to tak– ako trochu napomôcť prekonaniu vzdialenostiazblíženiumedziobomastranami.“
Na
otázku, či prinesie tento významný posun v usporiadaní diplomatických vzťahov ovocie
aj pre Cirkev na Kube, kardinál Parolin uviedol:
„Počulsom,
ženaKube zvonili kvôli tomu zvony, to
teda znamená, že aj Cirkevmala podielna radosti z tejtoudalosti. Myslímsi,
žetobudeďalšíkrok,
ktorýpomôžeCirkvizastávaťlepšiealepšie svojufunkciuv rámci kubánskejspoločnosti, pre
jej budovanie ako skutočnosti stálesolidárnejšej, aže
to pomôžeCirkviprispievať svojímpodielomv prospechcelejkubánskejspoločnosti. Chcel by som povedať,že napokontu bolo množstvo momentov spolupráce, takže naozajmusímeďakovaťBohuzatento krok.
Je to dobréznamenie, dobrásprávauprostredtoľkýchsprávvdnešnomsvete, ktorésú
skôr znamením opaku. Hovorí nám, žejemožné to, čopápeživšeobecne,a pápež Františekzvlášť,stálehovorilia na čom stále trvali: jemožnédospieť k vzájomnému chápaniu sa, je možnédospieť k vzájomnému porozumeniu, je možné dospieť k spolupráciatiežnájsťvýchodiskovécesty zťažkostí, ktoré násrozdeľujú.“
Kardinál
Parolin odpovedal aj na otázku, ako možno celkovo charakterizovať diplomatické úsilie
Svätej stolice, s akou špeciálnou starostlivosťou je vykonávané a bolo vykonávané
v týchto rokovaniach?
„ÚsilieSvätej stolicejetaké, ako hopápeždefinoval eštevprvomprejavediplomatickémuzborupo svojom zvolení. Pripomenul tam
tribody: mier, ktorý vždybolkľúčovýmprvkompôsobeniaSvätej stoliceadiplomacieSvätej
stolicevrôznychobdobiachdejín;
vsúčasnejdobebojprotichudobe; apotomhovoril o
‚budovaní mostov‘. Takžetotojeúsiliecirkevnejdiplomacie. Vtomtoprípadesatoto ‚budovanie
mostov‘ prejavilovuľahčení dialógumedziobomastranami, tedaSvätá stolica–ako sa uvádzavtlačovejspráve–ponúklasvoje sprostredkovanie,
abysaobestrany mohlistretnúťamohliajdospieťkušťastnémuzáverutohto obojstranného úsilia.
Takže bolato funkcia, ktorájetypická aj diplomacii, ponúknuťsprostredkovanie,
aby určitý problémmohol dospieť
kšťastnémuriešeniu.“ -jk-