Svätý Otec vo štvrtkovej homílii: Boh nám dáva milosť z lásky, nie za zásluhy

Vatikán 11. decembra - Boh je ako matka, nezištne nás miluje, ale my často chceme kalkulovať s touto milosťou podľa akéhosi duchovného účtovníctva. Túto myšlienku rozviedol Svätý Otec v rannej svätej omši v Dome sv. Marty. Boh zachraňuje svoj ľud nie na diaľku, ale svojou blízkosťou a nežnosťou. Vychádzajúc z proroka Izaiáša (Iz 41, 13-20) pokračoval v homílii prirovnaním:

„Je veľkolepá tá blízkosť, ktorou sa tu Boh predstavuje ako matka, ako matka, ktorá sa rozpráva so svojím dieťaťom. Keď mama spieva uspávanku svojmu dieťaťu detským hlasom, urobí sa malou ako dieťa, rozpráva hlasom dieťaťa, až sa to zdá smiešne, keď niekto nevie, o čo veľkolepé tam ide. «Neboj sa, červíček Jakub!» Ale koľkokrát hovorí toto matka svojmu dieťaťu hladiac ho? Hľa, urobím z teba mláťačku, ostrú, novú ... urobím ťa veľkým ... A hladí ho a vinie si ho bližšie k sebe. A Boh robí takto. To je Božia nežnosť. Je nám tak nablízku, že to vyjadruje nehou, nežnosťou matky.“

Boh nás miluje nezištne, ako matka svoje dieťa, zopakoval Svätý Otec. A dieťa sa nechá milovať: Je to Božia milosť. „Ale my mnohokrát, aby sme mali istotu, chceme riadiť túto milosť“ a „v histórii, ako aj v našom živote sme v pokušení obchodovať s milosťou,“ považujúc ju „za tovar alebo za niečo kontrolovateľné“. Azda hovoríme sami sebe: „Ale ja mám veľa milosti“, alebo: „Mám dušu čistú, som v milosti“:

„A tak táto pravda Božej blízkosti, taká krásna, skĺzava do duchovného účtovníctva: ‚Nie, ja toto robím preto, že mi to dá 300 dní milosti ... Ja robím tamto preto, že to mi dá toto, a tak akumulujem milosť‘. Ale čo je milosť? Tovar? Podľa tohto sa zdá, že áno. V histórii táto blízkosť Boha k jeho ľudu bola zradená pre tento náš sebecký postoj, chcieť riadiť milosť, obchodovať s ňou.“

Pápež pripomína skupiny z Ježišových čias, ktoré chceli dohliadať na milosť: farizeji, zotročujúci mnohými zákonmi, ktoré kládli „na plecia ľudí“. Saduceji s ich politickými kompromismi. Eséni, dobrí, veľmi dobrí, ale mali veľa strachu, neriskovali a skončili izolovaním sa vo svojich kláštoroch. Zelóti, pre ktorých Božia milosť bola „vojnou oslobodenia“, iný spôsob manipulovania milosťou.

„Božia milosť je niečo iné: je to blízkosť, to je nežnosť. Toto pravidlo platí vždy. Ak vo svojom vzťahu k Pánovi nepociťuješ, že ťa nežne miluje, ešte ti niečo chýba, ešte si nepochopil, čo je milosť, ešte si neprijal milosť, ktorá je touto blízkosťou.“ Pápež František spomína jednu spoveď spred mnohých rokov, keď sa istá žena trápila nad platnosťou omše, alebo inak, ako vnímať prikázanie o účasti na nedeľnej omši v sobotu večer kvôli svadbe, keď sú tam iné čítania ako v nedeľu. Toto je jeho odpoveď: „Ale, pani, Pán vás miluje, veľmi vás miluje. Išla tam, prijala sväté prijímanie, bola s Ježišom... Áno, neboj sa, Pán nie je obchodník, Pán miluje, je náš blízky“:

„A sv. Pavol reaguje veľmi rázne proti tejto spiritualite zákona. ‚Som spravodlivý, keď robím toto, toto, a tamto. Ak to nerobím, nie som spravodlivý.‘ Ale ty si spravodlivý preto, že sa Boh priblížil k tebe, pretože Boh ťa pohladil, pretože Boh sa ti nežne prihovára týmito krásnymi vecami: to je naša spravodlivosť, táto blízkosť Boha, táto neha, táto láska. Aj riskujúc, že sa ti to bude zdať smiešne, náš Boh je taký dobrý. Keby sme mali odvahu otvoriť svoje srdce tejto nežnosti Boha, koľko duchovnej slobody by sme mali! Koľko! Dnes, keď budete mať doma trochu času, zoberte si do rúk Bibliu: Izaiáš, kapitola 41., verš 13-20, sedem veršov. A prečítajte si to. Táto nežnosť Boha, Boha, ktorý každému z nás spieva uspávanku ako matka.“ -jk-