Svätý Otec v rannej homílii: Neha Ježišovho milosrdenstva nás robí radostnými

Vatikán 9. decembra - Radosťou Cirkvi je, že je matkou, že hľadá stratené ovce, poznamenal pápež František pri rannej svätej omši v Dome Santa Marta. Ako povedal, Cirkvi na nič neslúži, keď je „dokonalou organizáciou,“ keď je pritom smutná, a uzavretá, a nie je matkou. Odtiaľto vyplýva výzva Svätého Otca, aby sme boli „radostnými kresťanmi“ skrze „útechu Ježišovej nežnosti“.

„Otvorte brány Pánovej úteche!” Z tohto povzbudenia, vyplývajúceho z dnešného prvého čítania z Knihy proroka Izaiáša (Iz 40,1-11), vyšiel Svätý Otec vo svojej homílii. Prorok Izaiáš predpovedá Izraelu koniec súženia po vyhnanstve v Babylónii. „Ľud potrebuje útechu. A utešujúcou je samotná prítomnosť Pána“ – povedal Svätý Otec. Je to útecha, ktorá môže byť prítomná aj uprostred súženia. My však – ako dodal – obyčajne unikáme pred útechou, sme malomyseľní, cítime sa pohodlnejšie v našich veciach, pohodlnejšie aj v našich pochybeniach, v našich hriechoch. Toto je obrazne povedané „naše teritórium“. Avšak naproti tomu, keď príde Duch a príde tá útecha, privedie nás do odlišného stavu, ktorý nemôžeme ovplyvniť: Je ním práve prenechanie sa Pánovej úteche.

„Najsilnejšou útechou je milosrdenstvo a odpustenie“ – pokračoval Svätý Otec. A obrátil svoje myšlienky na koniec šestnástej kapitoly Ezechiela, kde prorok po „zozname toľkých hriešnych ľudí“ hovorí: „Ale ja ťa neopustím, dám ti viac; to bude moja odplata: útecha a odpustenie“. „Takýto je náš Boh – poznamenal Svätý Otec a pokračoval: „Je dobré opakovať: Nechajme sa utešovať Pánom, je jediný, kto nás môže utešiť.“ Aj keď „sme zvyknutí prenajímať si malé útechy, tak trochu svojpomocné“, ktoré však potom neúčinkujú. Preto sa pápež ďalej zameral na útechu poskytovanú Cirkvou, odvolajúc sa na dnešné evanjelium, vzaté z Matúšovho podobenstva o stratenej ovci (Mt 18,12-14):

„Pýtam sa, aká je útecha Cirkvi. Taká, ako keď je človek potešený, zakúsiac Pánovo milosrdenstvo a odpustenie. Cirkev oslavuje, je šťastná, keď vychádza zo seba. Ten pastier v evanjeliu, ktorý vychádza von, ide hľadať stratenú ovcu. Mohol ako dobrý obchodník urobiť prepočet: Mám 99, ak sa stratí jedna, nevadí... Bilancia: zisky, straty... je to v poriadku, môžeme ísť takto. - Nie. On má srdce pastiera, ide a hľadá, kým ju nenájde a potom urobí oslavu, má radosť.“

„Radosť z toho, že ide hľadať bratov a sestry, ktorí sú ďaleko: toto je radosť Cirkvi. Tam sa Cirkev stáva matkou, stáva sa plodnou“ – dodal Svätý Otec:

„Keď Cirkev toto nerobí, keď sa Cirkev zastaví v sebe, uzatvára sa do seba, možno bude dobre organizovanou, s perfektným harmonogramom, všetko v poriadku, všetko čisté, ale chýba jej radosť, chýba oslava, chýba pokoj, a tak sa stáva Cirkvou bez nádeje, bez pokoja, smutnou, Cirkvou, ktorá má viac zo starej dievky ako z matky, a taká Cirkev neslúži na nič, je Cirkvou do múzea. Radosťou Cirkvi je rodiť. Radosťou Cirkvi je vychádzať zo seba a darovať život. Radosťou Cirkvi je ísť hľadať tie ovce, ktoré sú zblúdené. Radosťou Cirkvi je práve tá nežnosť pastiera, nežnosť matky.“

Aj koniec úryvku z proroka Izaiáša používa obraz, ako pastier pasie svoje stádo a vlastnou rukou ho zhromažďuje. Toto, zopakoval pápež, „je tá radosť Cirkvi: vyjsť zo seba a stať sa plodnou“:

„Kiež nám Pán dá milosť pracovať, byť radostnými kresťanmi v plodnosti Matky Cirkvi, a chráni nás od upadnutia do postoja kresťanov smutných, netrpezlivých, nedôverčivých, úzkostných, ktorí majú v Cirkvi všetko perfektné, ale nemajú ‚deti‘. Kiež nás Pán uteší útechou Cirkvi ako matky, ktorá vychádza zo seba, a uteší nás útechou Ježišovej nehy a milosrdenstva v odpustení našich hriechov.“ -jk-