Kardinál Koch o ekumenickom zámere pápežovej návštevy Turecka

Vatikán/Turecko 29. novembra – K hlavným bodom návštevy pápeža Františka v Turecku patrí stretnutie s ekumenickým patriarchom Bartolomejom v jeho sídle, dnešná ekumenická modlitba v predvečer slávnosti patróna ekumenického patriarchátu sv. apoštola Ondreja a zajtrajšia pravoslávna liturgia v Patriarchátnom chráme sv. Juraja za prítomnosti pápeža Františka. Svätého Otca na apoštolskej ceste v Turecku sprevádza aj predseda Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov aj kardinál Kurt Koch, ktorý v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas vysvetlil význam ekumenického zámeru cesty i
ďalšie súvislosti:

„Základnou myšlienkou je prehĺbiť dobré vzťahy, priateľské vzťahy medzi cirkvami Ríma a Konštantinopolu. Od prvého stretnutia medzi Atenagorom a blahoslaveným pápežom Pavlom VI. sa vytvorila pekná tradícia, podľa ktorej sa každý pápež v druhom roku svojho pontifikátu vyberie na návštevu Konštantinopoského patriarchátu. V roku 1979 tak urobil pápež Ján Pavol II., v roku 2006 pápež Benedikt XVI. a teraz aj pápež František koná túto návštevu v druhom roku svojho pontifikátu. Máme aj túto starú tradíciu vzájomných návštev pri príležitosti sviatkov svätých patrónov: tak ako delegácia z Ríma chodieva do Konštantínopolu na sviatok sv. Andreja 30. novembra, podobne prichádza do Ríma delegácia z Konštantínopolu 29. júna sláviť sviatok sv. Petra a Pavla. Tentoraz prichádza sám Svätý Otec do Konštantinopolu, aby upevnil jestvujúce priateľské vzťahy a vykročil ďalej cestami nádeje.“

Aká je situácia, do ktorej pápež prichádza v Konštantínopole? Ekumenický patriarcha sám čelí viacerým výzvam. Kardinál Koch ich charakterizuje nasledovne:

„Sú to rozličné výzvy. Na jednej strane je to politická situácia, v ktorej žije, a na druhej strane situácia vo vnútri pravoslávia. Pokiaľ ide o túto situáciu vo vnútri pravoslávia, má čestný primát. Tento čestný primát je otvorený rôznym interpretáciám, a preto dúfam, že počas panortodoxnej synody (synody celého pravoslávia), ktorá je naplánovaná na rok 2016, sa upevní väčšia jednota pravoslávnych cirkví. To je veľmi dôležité, pretože ide o dôležitý krok, aj pokiaľ ide o pokrok v dialógu medzi pravoslávnymi cirkvami a nami. Hlavnou prekážkou v ekumenickom dialógu je to, že pravoslávni nie sú zjednotení navzájom v mnohých otázkach, a to blokuje dialóg s Katolíckou cirkvou. Preto, dúfam, že táto situácia by sa mohla vyriešiť prostredníctvom panortodoxnej synody. Samozrejme, aj my musíme z našej strany pracovať na posilnení a prehĺbení našich vzťahov s ekumenickým patriarchom, tak ako nás aj on neustále podporuje, aby sme mohli pokračovať v tomto teologickom dialógu.“

Ďalšie výzvy potom súvisia s tureckou spoločnosťou...

„Myslím si, že tá výzva je dvojaká. Po prvé je to dialóg s islamskou spoločnosťou. Zdá sa mi, že pravoslávni vedú dobrý dialóg s moslimským svetom. Po druhé je to vzťah štátu s Pravoslávnou cirkvou, a v tomto prípade môžem len dúfať, že sa tieto vzťahy budú stále vylepšovať. Sú tu dva problémy, ktoré sú momentálne trochu rozdúchané: prvý sa týka skutočnosti, že Vyššia teologická škola v Halki je stále zatvorená, a ja dúfam, že sa konečne nájde spôsob riešenia, pretože pre Cirkev je naozaj bolestivé, že nemá miesto, kde by formovala svojich členov. Druhým veľkým problémom je zrejmá ochota vlády premeniť Hagiu Sofiu, ktorá je teraz múzeom, na mešitu. Viem si predstaviť, že toto je pre kresťanov obrovskou provokáciou. Ak uvažujeme nad veľkou históriou tejto stavby, chápem, že patriarcha chce a usiluje sa zo všetkých síl, aby chrám zostal múzeom.“ -jb, jk-