Druhý deň apoštolskej cesty pápeža Františka v Turecku: Istanbul

Turecko 29. novembra – Zatiaľ čo prvý deň apoštolskej cesty pápeža Františka prebiehal v hlavnom meste Ankara stretnutiami so štátnymi predstaviteľmi Turecka, v dnešný druhý deň sa hlavným dejiskom apoštolskej návštevy stal Istanbul. Už približne o 8:30 sa tam pápež František presunul lietadlom z letiska v Ankare. Na letisku v Istanbule ho privítal ekumenický patriarcha Bartolomej a guvernér Istanbulu. Odtiaľ sa Svätý Otec presunul k Ahmetovej mešite zo 17. storočia, nazývanej tiež Modrá mešita, kvôli farbe keramického obkladu jej stropu. Približne o 10.15 začal Svätý Otec v sprievode istanbulského muftiho prehliadku tejto mešity so šiestimi minaretmi, pričom si rovnako ako ostatní prítomní vyzul topánky. Na záver prehliadky zotrval niekoľko minút v tichej modlitbe. Od istanbulského muftiho prijal dar – dekorovanú kachličku, akými je mešita zvnútra obložená.

Z Ahmetovej mešity sa potom pápež František presunul do neďalekého múzea Hagia Sofia – historickej budovy ranokresťanského Chrámu Božej Múdrosti zo 4. storočia z čias cisára Konštantína, ktorá bola v 15. storočí premenená na mešitu. V súčasnosti je múzeom. Svätý Otec do Hagie Sofie vošiel krátko pred 11. hodinou vchodom, ktorý bol kedysi vyhradený len pre cisárov a pre patriarchu. Na konci prehliadky sa pápež František podpísal do pamätnej knihy, kde po grécky napísal: „Αγία Σοφία του Θεού” (Svätá Božia Múdrosť) a potom po latinsky uviedol slová Žalmu 83: „Quam dilecta tabernacula tua Domine“ (Aké krásne sú tvoje príbytky, Pane). Od múzea prijal dar: historický rukopis zo zbierky knižnice múzea napísaný umeleckou arabčinou.

K významu návštev pápeža Františka v Modrej mešite a Hagie Sofie sa vyjadril hovorca Svätej stolice páter Federico Lombardi: „Návšteva zaujímavá nielen z kultúrneho hľadiska, ale aj z hľadiska duchovného. Veľký mufti pred modlitebným výklenkom, pred Mihrabom vysvetľoval pápežovi verše z Koránu, z ktorých vyplýva definícia tohto miesta modlitby. Sú to verše, ktoré pojednávajú o príbehu Zachariáša a počatí Jána Krstiteľa a o Márii, podľa tradície, ktorú majú moslimovia. A potom nasledoval okamih ticha, uzobrania, počas ktorého pápež mlčal po dobu niekoľkých minút. Nazval by som tento okamih ‚tichou adoráciou‘, pretože v rozhovore s muftim pápež dvakrát hovoril o uctievaní Boha, ako moslimami, tak i kresťanmi. „Nielen chváliť a oslavovať, ale aj adorovať,“ povedal pápež.

Potom, okrem návštevy Modrej mešity, čo sa mi javí ako vyvrcholenie medzináboženského rozmeru tejto cesty, sa pápež presunul do Santa Sofia, slávnej Justiniánovej baziliky, čo je impozantná architektonická pamiatka, jedna z najpozoruhodnejších v histórii ľudstva, a pre nás - prirodzene - evokuje veľkú baziliku, zasvätenú Božej múdrosti, ktorá je v Kristovi. Táto jedinečná pamiatka, ktorá bola bazilikou v čase kresťanských cisárov Východu, až do pádu Konštantínopolu, sa potom stala mešitou a teraz - od čias Atatürka - je múzeom. Teda nemá náboženskú funkciu, ale samozrejme všetko v tejto výnimočnej stavbe evokuje vznešenosť východnej spirituality a veľkosť Božieho tajomstva. Pápež prechádzal rôznymi časťami baziliky s pozornosťou, vedený zodpovednými za toto miesto, miesto, kde boli korunovaní rímski cisári Orientu, s veľkým vyobrazením Panny Márie v apside... a potom napísal venovanie do Zlatej knihy v gréčtine: ‚Αγία Σοφία του Θεού. Svätá Božia Múdrosť‘, čo je vyjadrenie zasvätenia baziliky Božej múdrosti.“

Z múzea sa Svätý Otec následne presunul do sídla Pápežského zastupiteľstva v Istanbule, kde kedysi pôsobil Angelo Roncalli, neskôr svätý Ján XXIII. O 11.30 ho tam privítalo približne 50 zástupcov miestnych katolíckych spoločenstiev – latinského, arménskeho, sýrskeho a chaldejského, pod vedením ich ordinárov. Osobitný pozdrav predniesol predseda Konferencie biskupov Turecka Mons. Ruggero Franceschini OFMCap. Nasledoval súkromný obed v priestoroch zastupiteľstva.

Približne o 14.30 sa pápež František dostavil k latinskej Katedrále Ducha Svätého z 19. storočia, pred ktorou ho už očakával dav jasajúcich veriacich. Ešte pred vstupom do katedrály Svätý Otec vypustil z rúk bielu holubicu a zdravil prítomných pútnikov. Zaplnený chrám vítal Svätého Otca spevom a skandovaním: „Viva il papa!“ - Nech žije pápež! Po tom, ako sa pápež presunul do sakristie, do katedrály dorazil aj ekumenický patriarcha Bartolomej I., ktorého veriaci privítali potleskom.

Votívnej svätej omši k Duchu Svätému, ktorá bola omšou interrituálnou, čiže v spoluúčasti viacerých katolíckych rítov, predsedal Svätý Otec v červenom rúchu. Popri kánone a hlavných častiach v latinčine boli liturgické spevy prednášané striedavo v turečtine a arménčine. Prvé čítanie z Prvého listu sv. Pavla Korinťanom (12,3b-7.12-13) odznelo v španielčine, žalm (102) bol zaspievaný v chaldejskej forme v aramejčine a čítanie z Jánovho evanjelia (7,37-39) zaznelo v sýrsko-tureckej spievanej podobe. S pápežom Františkom koncelebrovalo približne 50 kňazov. Okrem ekumenického patriarchu Bartolomeja boli prítomní aj patriarcha sýrsko-katolícky Ignatius III. Younan, arménsko-apoštolský patriarchálny vikár z Istanbulu arcibiskup Aram Ateshian, sýrsko-pravoslávny metropolita Istanbulu Filuksinos Yusuf Cetin a zástupcovia niektorých protestantských vierovyznaní.

Po tom, ako Svätý Otec po taliansky predniesol svoju homíliu, bola prečítaná aj v tureckom jazyku. Zameral sa v nej na Ducha Svätého, ktorý „dáva život a podnecuje rôzne charizmy“. Ako povedal Svätý Otec, „iba Duch Svätý môže vzbudiť rozličnosť, mnohorakosť, a zároveň spôsobiť jednotu. Keď sme my tými, ktorí chcú vytvoriť rozličnosť a zavrieme sa do našich partikularizmov a exkluzivizmov, prinesieme rozdelenie; a keď sme to my, ktorí chcú nastoliť jednotu podľa našich ľudských plánov, nakoniec zavedieme uniformitu a rovnakosť. ... Čím viac sa na našej ceste viery a bratského života necháme s pokorou viesť Duchom Pána, tým väčšmi prekonáme nepochopenia, rozdelenia a spory a budeme vierohodným znamením jednoty a pokoja“, povedal pápež František.

Jazyková pestrosť zaznela aj pri spoločných modlitbách veriacich. Okrem taliančiny boli jednotlivé prosby prednesené vo francúzštine, angličtine, arabčine, turečtine a španielčine. Svätý Otec venoval Katedrále Ducha Svätého dva dary: strieborný kalich a omšové rúcho. Katolícka komunita v Istanbule, ktorá sa zhromaždila v katedrále Svätého Ducha, sa počas eucharistického slávenia s pápežom Františkom modlila okrem iného v arménskej reči, aramejčine a sýrskej turečtine. Je „malým stádom, pozostávajúcim zo štyroch rítov: latinského, koptského, sýrskeho a arménskeho. Apoštolský vikár v Istanbule Mons. Louis Pelâtre vysvetľuje: „Je nás málo, ale už sme si na to zvykli. Pôvodní katolíci - ‚levanťania‘, ktorí tu boli počas celých generácií, po stáročia, sa počtom zredukovali. Ale prichádzajú noví katolíci, totiž je tu veľa Afričanov, Filipíncov, Kórejčanov, či ľudí pochádzajúcich zo všetkých národností a predovšetkým naša latinská Cirkev sa stáva čoraz viac medzinárodný. Musíme prijímať ľudí a snažiť utvárať Cirkev s tými, ktorí sú tu, a títo ľudia sú často veľmi zbožní, veľmi zanietení.“

Po svätej omši čakala Svätého Otca spoločná ekumenická modlitba vešpier s patriarchom Bartolomejom, v predvečer sviatku sv. apoštola Andreja, patróna Konštantínopolského patriarchátu. Táto sa konala v približne 5 km vzdialenom Fanare, v Patriarchálnom chráme sv. Juraja. Modlitba pozostávala z liturgických spevov a čítania z Knihy proroka Zachariáša (Zach 8,7-17), po ktorom sa najprv prihovoril hostiteľ.

Patriarcha Bartolomej poďakoval Svätému Otcovi za jeho návštevu, ktorou tak podľa jeho slov „postavil symbolický most medzi západom a východom“. Spomenul, že pápež František je už štvrtým rímskym pápežom, ktorý navštívil patriarchálny chrám. Ako povedal, „takto svedčí o vlastnej vôli, ako aj vôli Svätej rímskej cirkvi pokračovať na stálej bratskej ceste s našou pravoslávnou Cirkvou, k obnoveniu plného spoločenstva medzi našimi cirkvami.“ Tento fakt teda označil za historický a za dobrú predzvesť do budúcnosti.

Následne pripomenul desiate výročie prinavrátenia relikvií svätých, ktoré spočívajú v patriarchálnom Chráme sv. Juraja, zo strany Rímskej cirkvi. Ide o relikvie sv. pápeža Gregora Teológa, sv. Jána Zlatoústeho, sv. Bazila Veľkého a sv. Eufémie. „Títo svätí otcovia, na ktorých učení je založená naša spoločná viera počas prvého tisícročia, nech sú orodovníkmi u Pána, aby sme mohli znovunadobudnúť plnú jednotu medzi našimi cirkvami, plniac tak jeho svätú vôľu v ťažkých časoch pre ľudstvo a svet“, povedal ekumenický patriarcha Bartolomej. V závere Svätého Otca Františka oslovil ako „milovaného brata v Pánovi.“

Po ekumenickom patriarchovi sa ujal slova pápež František. Jeho príhovor nasleduje v plnom znení:

„Svätosť, najdrahší brat, večer so sebou vždy prináša zmiešané pocity vďačnosti za prežitý deň a chvejivého odovzdania sa blížiacej sa noci. V tento večer je môj duch naplnený vďačnosťou voči Bohu, ktorý mi doprial byť tu a modliť sa spoločne s Vašou Svätosťou a s touto bratskou cirkvou, na záver intenzívneho dňa apoštolskej návštevy; a zároveň je môj duch v očakávaní dňa, ktorý sme liturgicky už započali: slávnosti svätého apoštola Ondreja, ktorý je zakladateľom a patrónom tejto cirkvi.

Cez slová proroka Zachariáša nám v tejto modlitbe vešpier Pán dal opätovne fundament, o ktorý sa opiera naše nasmerovanie od dneška k zajtrajšku, je pevnou skalou, na ktorej môžeme robiť spoločne naše kroky s radosťou a nádejou; týmto skalopevným základom je Pánov prísľub: «Hľa, ja zachránim svoj ľud z krajiny východu a z krajiny západu ... vo vernosti a spravodlivosti» (porov. Zach 8,7-8).

Áno, ctený a drahý Brat Bartolomej, zatiaľ čo Vám vyjadrujem moje úprimné „ďakujem“ za Vašu bratskú pohostinnosť, cítim, že naša radosť je väčšia, lebo jej zdroj je vyššie, nenachádza sa v nás, nespočíva v našom úsilí a našich snahách, ktoré tu síce náležite sú, ale spočíva v spoločnom odovzdaní sa Božej vernosti, ktorá dáva základ pre rekonštrukciu jeho chrámu, ktorým je Cirkev (porov. Zach 8,9). «Hľa semeno pokoja» (porov. Zach 8,12). Hľa, semeno radosti. Toho pokoja a tej radosti, ktoré svet nemôže dať, no ktoré Pán Ježiš prisľúbil svojim učeníkom a daroval im ho ako Zmŕtvychvstalý, v moci Ducha Svätého.

Ondrej a Peter počuli tento prísľub, prijali tento dar. Boli pokrvnými bratmi, no stretnutie s Kristom ich premenilo na bratov na základe viery a lásky k blížnemu. A v tento radostný večer, pri tejto vigíliovej modlitbe by som chcel povedať predovšetkým: na bratov v nádeji - a nádej nesklame! Aká je to milosť, Vaša Svätosť, môcť byť bratmi v nádeji Zmŕtvychvstalého Pána! Aká milosť – a aká zodpovednosť – môcť kráčať spoločne v tejto nádeji, podopieraní príhovorom svätých bratov apoštolov Ondreja a Petra! A vedieť, že táto spoločná nádej nesklame, lebo je založená nie na nás a na našich úbohých silách, ale na Božej vernosti.

S touto radostnou nádejou, plnou vďačnosti a rozochveného očakávania, vyslovujem Vám, Vaša Svätosť, všetkým prítomným a Konštantínopolskej cirkvi moje srdečné a bratské blahoželanie k sviatku svätého patróna. A prosím Vás o láskavosť: požehnajte mňa i Rímsku cirkev.“

Po skončení vešpier sa pápež František a patriarcha Bartolomej stretli v súkromí sídla ekumenického patriarchátu. Navzájom si vymenili dary a oficiálne sa zvítali obe delegácie. Potom sa už Svätý Otec odobral automobilom do asi 5 km vzdialenej budovy Pápežského zastupiteľstva, kde prenocuje.

V nedeľu ráno sa po slávení svätej omše v súkromnej kaplnke Svätý Otec stretne s miestnym vrchným rabínom a o 9.30 tamojšieho času (8.30 nášho času) sa zúčastní na svätej liturgii, ktorej bude predsedať pravoslávny patriarcha. Po jej skončení spolu udelia ekumenické požehnanie a podpíšu spoločné vyhlásenie. -zk, jk, jb-