Homília z Domu sv. Marty: Sme ako skazený Babylon, či rozptýlený Jeruzalem?
Vatikán 27. novembra – Ani uprostred ťažkostí kresťan neupadá do skľúčenosti – zdôraznil
dnes Svätý Otec vo svojej homílii počas rannej svätej omše v Dome sv. Marty. Pápež
František v nej tiež upozornil na to, že skazenosť a rozptýlenosť nás vzďaľujú od
stretnutia s Pánom.
Babylon a Jeruzalem – v homílii sa pápež František zameral
na tieto dve mestá, o ktorých sa zmieňujú dnešné liturgické čítania: Apokalypsa sv.
Jána (Zjv 18,1-2.21-23;19,1-3.9a) a úryvok z Evanjelia podľa Lukáša (Lk 21,20-28).
Svätý Otec zdôraznil, že obe čítania upriamujú našu pozornosť na koniec tohto sveta.
Hovorí nám o „páde dvoch miest, ktoré neprijali Pána, ktoré sa od neho vzdialili“.
Ako upresnil, pád týchto dvoch miest „nastáva z rozličných dôvodov“. Babylon je „symbolom
zla, hriechu“ a „padá kvôli skazenosti“. Cítil sa byť pánom sveta a seba samého. Keď
„sa však hriech nakopí, strácame schopnosť reagovať a začíname podliehať skaze“, povedal
Svätý Otec a vysvetlil, že toto nastáva aj u „skorumpovaných osôb, ktoré nemajú silu
k tomu, aby reagovali“:
„Lebo korupcia ti dá nejaké to potešenie, dá ti
moc a tiež sa vďaka nej cítiš spokojný sám so sebou. Nenecháva priestor
Pánovi, priestor k obráteniu. Skazené mesto... Toto slovo ‚korupcia, skazenosť‛
nám dnes hovorí veľa. A to nielen ekonomická korupcia, ale aj korupcia spôsobená
mnohými, rozličnými hriechmi; skazenosť pohanského ducha, toho svetského ducha.
Tou najhoršou korupciou je duch svetskosti!“
Táto „skazená kultúra ti
dáva cítiť sa už tu ako v raji, plne, prekypujúco“, no vo vnútri je táto skazená kultúra
jednou hnijúcou kultúrou“, povedal Svätý Otec a vysvetlil, že tento Babylon je symbolom
„každej spoločnosti, každej kultúry, každej osoby vzdialenej od Pána, ako aj vzdialenej
od lásky k blížnemu, čo končí zhnitím“. Jeruzalem však podľa pápeža Františka „padá
z iného dôvodu“. Jeruzalem je Pánovou nevestou, ale nevšíma si Pánove navštívenia,
„priviedol Pána k slzám“:
„Babylon padá kvôli korupcii, no Jeruzalem kvôli
rozptýlenosti - kvôli tomu, že neprijíma Pána, ktorý prichádza, aby ho spasil. Necítil
potrebu spásy. Mal spisy prorokov a Mojžiša a toto mu postačovalo. Zatvorené
spisy! Nenechával priestor tomu, aby bol spasený: pred Pánom nechal zatvorené dvere!
Pán klopal na dvere, no nebola tu disponovanosť prijať ho, počúvať ho, či nechať
sa ním spasiť. A tak padá...“
Ako povedal Svätý Otec, tieto príklady
„nás môžu priviesť k zamysleniu sa nad naším životom“. Podobáme sa „skazenému a sebestačnému
Babylonu“, či „rozptýlenému“ Jeruzalemu? „Odkaz Cirkvi v týchto dňoch sa však nekončí
zničením: oba texty liturgických čítaní obsahujú nádejný prísľub“. Ježiš nás vyzýva
pozdvihnúť hlavu, nenechať sa „vystrašiť pohanmi“, povedal pápež František a dodal:
Títo „majú svoj čas a my ho musíme znášať s trpezlivosťou, tak, ako Pán znášal svoje
utrpenie“:
„Keď myslíme na koniec, spolu so všetkými našimi hriechmi,
s celou našou históriou, myslime na hostinu, ktorá nám bude nezištne daná, a pozdvihnime
hlavu. Žiadna skľúčenosť: nádej! No skutočnosť je nepekná: existuje mnoho,
premnoho národov, miest a ľudí, naozaj mnoho ľudí, ktorí trpia; mnoho vojen, mnoho
nenávisti, mnoho závisti, mnoho duchovnej svetskosti a mnoho korupcie. Áno, je to
pravda! Toto všetko však padne! Prosme si od Pána milosť byť pripravení na
hostinu, ktorá na nás čaká, a to s hlavou vždy pozdvihnutou.“ -zk-