David Neuhaus SJ: Kresťania vo Svätej zemi sú povolaní k pravde

Jeruzalem 24. novembra - V Jeruzaleme vládne po stredajšom útoku na synagógu veľké napätie. Útok, pri ktorom dvaja palestínski extrémisti zabili piatich Židov, z toho štyroch rabínov, vyvolal ďalšie prejavy násilia a odplaty. Včera bol naopak v meste Jabalya v Pásme Gazy izraelskými vojakmi zabitý jeden Palestínčan. Čo je poslaním Cirkvi vo Svätej zemi v tejto chúlostivej situácii, ktorá vyvoláva obavy z vypuknutia tretej vojny s označením intifáda? Na túto otázku odpovedá páter David Neuhaus SJ, vikár Latinského patriarchátu Jeruzalema pre hebrejsky hovoriacich katolíkov:

„Cirkev je veľmi, veľmi zakorenená v obidvoch týchto častiach. Je tu starobylá Cirkev, ktorá hovorí arabsky a musí žiť v solidarite s palestínskym ľudom v tomto preň tak veľmi ťažkom čase, v tomto boji za nezávislosť, za uznanie. Táto Cirkev, táto časť Cirkvi, ktorá hovorí arabsky, musí byť v hlbokej solidarite s palestínskym ľudom, ale vždy hovoriť pravdu a vždy podporujúc kresťanský postoj, pokiaľ ide o násilie, a všetko, čo nie je dovolené v boji za práva, za rovnosť. Na druhej strane je tam tiež Cirkev oveľa menšia, oveľa slabšia, ktorá žije v židovskej spoločnosti, ktorá hovorí hebrejsky, modlí sa v hebrejčine. Aj táto časť Cirkvi v hlbokej solidarite s izraelským ľudom musí hovoriť pravdu. A pravda je vždy tá istá: pravda nie je dvojznačná. Ale pravda je pravdou o situácii, o utrpení, útlaku, diskriminácii, okupácii, terorizme, nelegitímnom používaní násilia. A tu, aj táto časť Cirkvi, v hlbokej solidarite so židovským ľudom v tomto nádhernom období, keď vzťahy medzi Cirkvou a židovským ľudom sú výborné, najlepšie za dvetisíc rokov, aj táto časť Cirkvi musí hovoriť o situácii tou istou kresťanskou rečou. A tak môžeme vytvoriť novú realitu, v ktorej bude vzájomný rešpekt, pretože sme všetci veriaci tej istej Cirkvi. Myslím si, že toto by mohlo byť malým semienkom, ktoré môže zmeniť situáciu, ak budeme mať trpezlivosť a vieru, pretože vždy sa pýtajú: ‚Čo sa deje vo Svätej zemi? Čo s tým môžeme robiť?‘ Prvá vec je, že sa musíme modliť, s vedomím, že všetko slúži k dobrému, lebo Boh je ten, kto riadi dejiny. V tejto chvíli je toto povolaním Cirkvi: používať také slová, ktoré by zmenili to, čo si myslia ľudia. A tu byť hlasom, ktorý volá po spravodlivosti a mieri pre všetkých, čo sú hodnoty Cirkvi. Hľadáme tých, ktorí sú v palestínskej a izraelskej komunite za spravodlivosť a mier, aby sme sa spoločne usilovali o zmenu našej spoločnosti.“

Na otázku, akú odozvu mala návšteva pápeža Františka vo Svätej zemi, aké ovocie priniesla, 52-ročný jezuita, narodený v Johannesburgu v židovskej rodine, reaguje nasledovne:

„Myslím si, že je tu jedna veľmi dôležitá vec, že pápež ukázal, čo môže robiť náboženstvo pre presadzovanie spravodlivosti a pokoja. Tu je náboženstvo manipulované našimi politickými a ideologickými vodcami, aby ukázali, že ‚Boh je na mojej strane‘, a že Boh bojuje proti druhej strane. Pápež jasne ukázal, že Cirkev verí a podporuje, že Boh je pravda a Boh miluje každého. Pápež išiel na obe strany a urobil silné symbolické gestá, aby sa tak opýtal: Kde je Boh v tejto situácii? Je tam, kde sa my usilujeme o odpustenie, kde sa pokúšame o zmierenie. A to bolo silné posolstvo pápeža počas návštevy i po tej: Kde je Boh? Takže my sa musíme spojiť v istote, že sme všetci Bohom milovanými deťmi, a že Boh nedáva prednosť jednému dieťaťu pred druhým. Možno niektorých povolal, aby ohlásili túto lásku všetkým, ale my všetci sme Božie deti, a keď sa modlíme, musíme si byť vedomí toho, že nemôžeme dávať do úst Bohu, čo sa nám páči: ‚Boh je so mnou v boji proti môjmu nepriateľovi.‘ Ale v modlitbe spoznávame, že aj ten, ktorého ja považujem za svojho nepriateľa, je môj brat. Slovo ‚brat‘ bolo opakovane použité počas príhovorov pápeža vo Svätej zemi. Keď hovoril s Bartolomejom, ktorého nazval ‚môj drahý milovaný brat‘, nebolo tam, rozdelenia, bolo tam bratstvo. Ale aj s moslimami, aj so židmi, aj s palestínskymi vodcami, aj s izraelskými vodcami; toto slovo je jedno zo slov, ktoré dokážu meniť, aspoň náš spôsob myslenia. Takže pápež posilnil Cirkev v jej poslaní ohlasovať jasným hlasom to, čo je naším poslaním.“

Ako vidí Cirkev budúcnosť Jeruzalema v tomto momente, keď je toto mesto sporom medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi?

„O Jeruzaleme Cirkev v priebehu mnohých rokov hovorila ako o meste ‚mimo konfliktu‘, teda ako o meste medzinárodnom. A možno toto je to najlepšie riešenie pre túto chvíľu. Ale v posledných rokoch Cirkev tiež vzala do úvahy skutočnosť, že by tu snáď mohla nastať dohoda. Na začiatku 90. rokov sme si mysleli, že tento moment sa azda približuje. V aktuálnej situácii Cirkev netrvá na tom, aby Jeruzalem bol medzinárodným mestom, ale aby bol mestom, v ktorom sú všetci rešpektovaní, kde sú rešpektované práva všetkých náboženstiev a veriaci všetkých náboženstiev. Myslím si, že Cirkev si tu veľmi praje skôr než nejakú veľmi strnulú koncepciu to, aby Jeruzalem žil svoje povolanie. A tu si znova pripomeňme tie nádherné príhovory, ale aj dokument Jána Pavla II. o Jeruzaleme a jeho povolaní: nesmieme zabudnúť, že Jeruzalem je dôležitý pre Židov, dôležitý pre kresťanov, dôležitý pre moslimov. Boh to chcel: toto sa nestane bez vôle Božej. Teda Jeruzalem musí byť tiež mesto, ktoré by mohlo vydávať toto posolstvo: že všetci sú moje deti a každý si môže nájsť v Jeruzaleme svoj duchovný a náboženský domov.“ -jk-