Pápež František k 50. výročiu dekrétu o ekumenizme Unitatis redintegratio
Vatikán 20. novembra - Dnes popoludní o 16. hodine sa Svätý Otec v Dome sv. Marty
krátko stretol s účastníkmi plenárneho zhromaždenia Pápežskej rady na podporu jednoty
kresťanov, pričom im odovzdal svoje myšlienky vo forme listu. Program zasadnutia dikastéria,
ktoré sa koná od 18. do 21. novembra, sa sústreďuje na oslavy 50. výročia promulgácie
dekrétu Druhého vatikánskeho koncilu o ekumenizme Unitatis Redintegratio z
21. novembra 1964. Svätý Otec vo svojom liste poukazuje na dôvody k radosti z toho,
že učenie koncilu bolo všeobecne prijaté, a vymenúva dosiahnuté kroky k zjednoteniu:
„Vtýchtorokoch, nazákladeteologickejmotivácie zakorenenejvPísmeatradíciiCirkvi, sa
zmenil postojkatolíkovvoči kresťanominýchcirkvíacirkevných spoločenstiev.
Patria minulosti nepriateľstvoaľahostajnosť,
ktorévykopalizdanlivoneprekonateľnépriekopy aspôsobilihlbokérany,
azačal sa proceshojenia, ktorý
umožňujeprijímaťdruhého akobrataalebosestru, hlbokájednota, ktorá
vychádza z krstu. Táto zmenavpostoji,
dosiahnutávďakaUnitatis redintegratioaekumenickémuúsiliu, ktoré nasledovalo,
môžu a musiapreniknúťhlbšiedoteologickéhoučeniaapastoračnejpraxediecéz, inštitútovzasvätenéhoživota, cirkevných združeníahnutí.
Uvšetkýchveriacichmusíbyťvždyživévedomie záväzku,
ktorý zahŕňaJežišovu vôľu,vyjadrenúvjehomodlitbek Otcovivpredvečerutrpenia: «Aby všetci boli jedno»(Jn
17,21).“
Svätý Otec označil toto 50. výročie za príležitosť poďakovať
sa Bohu za mnohé plody, medzi ktorými osobitne spomenul prehĺbenie kontaktov s mnohými
cirkvami a cirkevnými spoločenstvami a nové formy spolupráce:
„Vtomto smere boliveľmidôležitéekumenicképrekladySvätého písma. Kresťaniarôznychcirkvíacirkevných spoločenstiev sa spoločne
usilujú byť v službetrpiacemu a núdznemu ľudstvu,
brániťľudskýživotajehoneodcudziteľnúdôstojnosť,
ochraňovaťstvorenie a bojovať protinespravodlivosti, ktorápostihujetoľkých
ľudí a národy.“
Pápež František – „ako biskup Cirkvi, ktorá predsedá
v univerzálnej láske“ – vyjadruje svoju vďaku všetkým tým, ktorí v priebehu posledných
päťdesiatich rokov pracovali v službe zmierenia a zjednotenia medzi všetkými veriacimi
v Krista. Osobitne ďakuje Sekretariátu pre jednotu kresťanov a Pápežskej rade na
podporu jednoty kresťanov. Všíma si však aj to, čo je stále ešte rozdeľujúce:
„Vzdávajúc
vďakumusímeuznať, žesmestálerozdelenímedzikresťanmi,
ažerozdiely v novýchantropologickýchaetických otázkachviackomplikujúnašucestukjednote. Avšak,
nemôžeme upadaťdomalomyseľnostiarezignácie, ale stáleveriťvBoha, ktorývkladádo
sŕdckresťanovsemienkaláskyajednoty, aby sme snovýmelánom
čelili ekumenickejvýzvydneška: aby sme
rozvíjaliduchovnýekumenizmus, zhodnocovali
ekumenizmuskrvi, a kráčalispolucestouevanjelia.“
Svoj list pápež František
končí osobnou skúsenosťou s pozitívnym postojom mnohých nekatolíkov:
„Vtýchtomesiacoch, na stretnutiachs
mnohými kresťanmi nekatolíkmi, alebo pri čítaníichlistov, som mohol vidieť, ako
je napriekotvorenýmotázkam, ktoré
nás ešteoddeľujú, veľmirozšírenáasilnátúžbakráčaťspoločne,
modliť sa, poznávaťamilovaťPána, spolupracovaťvslužbesolidaritysoslabšímiatrpiacimi.
Preto sompresvedčený, žeskrzetoto:
cezspoločnú cestu, podvedenímDuchaSvätéhoaučiacsanavzájom jedni od druhých môžemerásťv
jednote, ktoré nás už teraz spája.“ -jk-