Pondelková kázeň z Domu sv. Marty: Cirkev nie je skupinkou privilegovaných

Vatikán 17. novembra – V Cirkvi sa stáva, že kresťania sú pokúšaní chcieť byť s Ježišom bez toho, aby chceli byť aj s chudobnými a marginalizovanými, izolujúc sa tak v akejsi cirkevníckej mikroklíme, ktorá nemá nič skutočne cirkevného. O tomto dnes hovoril pápež František v homílii pri svätej omši v Dome sv. Marty.

Hľadieť na Ježiša, no zabudnúť ho vidieť v chudobnom, ktorý prosí o pomoc, či v osobe vytlačenej na okraj, ktorá vzbudzuje odpor. Toto je pokušenie, ktoré Cirkev zažíva v každej epoche – pokušenie oplotiť sa v akejsi „cirkevníckej mikroklíme“ namiesto toho, aby sme otvorili dvere sociálne vylúčeným. Homília Svätý Otec komentoval jednu z najintenzívnejších scén evanjelia, ktorej protagonistom je slepec z Jericha. On reprezentuje „prvú skupinu osôb“ z úryvku evanjelistu Lukáša (Lk 18,35-43). Je to muž, ktorý nemal nijakú vážnosť, no ktorý „mal túžbu po spáse“, „túžbu po tom, aby bol uzdravený“ a ktorého krik je teda silnejší než múr ľahostajnosti, ktorý ho obklopuje. Kričí, až pokým nevyhrá nad svojou situáciou a dokáže zaklopať na „dvere Ježišovho srdca“. Tomuto mužovi však oponuje kruh učeníkov, ktorí sa ho pokúšajú umlčať, aby Ježiša nevyrušoval. No ako tvrdí pápež František, takto vzďaľujú „Pána od periférie“:

„Táto periféria nemohla dôjsť až k Ježišovi, lebo tento kruh – aj keď s množstvom dobrej vôle – uzatváral dvere. Toto sa medzi nami kresťanmi stáva často: keď sme už našli Pána, bez toho, aby sme si to uvedomovali, vytvára sa táto cirkevnícka mikroklíma. Stáva sa to nielen medzi kňazmi, biskupmi, ale aj medzi veriacimi: ‚Veď my sme tí, čo sú s Pánom‛. A aj keď mnoho hľadíme na Pána, nevidíme Pánovu núdzu: nehľadíme na Pána, ktorý má hlad, ktorý má smäd, ktorý je vo väzení, či v nemocnici. Na Pána, ktorý je v človeku vytisnutom na okraj. Táto klíma veľmi škodí.“

Pápež František ďalej prešiel k opisu skupiny, ktorá sa cíti byť predurčená – mysliac si: „teraz sme vyvolení, sme s Pánom“ – a ktorá si teda chce uchrániť tento svoj malý svet, odháňajúc kohokoľvek, kto by mohol vyrušovať Pána, dokonca aj deti. „Zabudli na svoju prvotnú lásku, opustili ju“, hovorí Svätý Otec odvolávajúc sa na prvé čítanie z Jánovej Apokalypsy (Zjv 1,1-4; 2,1-5a):

„Keď sa v Cirkvi veriaci či vysluhovatelia stanú takouto skupinou... nie cirkevnou, ale „cirkevníckou“, s privilégiom blízkosti Pána, majú pokušenie zabudnúť na svoju prvotnú lásku, tú nádhernú lásku, ktorú sme my všetci zakúsili, keď nás Pán povolal, keď nás zachránil a povedal nám: ‚Veľmi ťa milujem‛. Toto je jedno z pokušení učeníkov: zabudnúť na prvotnú lásku, čiže zabudnúť aj na periférie, kde som sa predtým nachádzal ja sám, aj keď sa musím hanbiť“.

Na scéne dnešného evanjelia je potom ešte tretia skupina: jednoduchý ľud, ktorý chváli Pána za uzdravenie slepca. „Koľkokrát, hovorí pápež František, stretávame jednoduchých ľudí, mnoho stareniek, ktoré, aj keď so sebazaprením, kráčajú a idú sa modliť na mariánske pútnické miesto.“ „Neprosia o privilégiá, prosia len o milosť“. „To je verný ľud, ktorý vie nasledovať Pána bez toho, aby žiadal o nejaké privilégium“, ktorý je schopný „strácať čas s Pánom“ a predovšetkým, nezabúdať na marginalizovanú Cirkev detí, chorých, či väznených, povedal Svätý Otec a svoju homíliu uzatvoril takto

„Prosme Pána o milosť, aby sme sa my všetci, ktorí máme milosť byť povolaní, nikdy, ale naozaj nikdy nevzdialili od tejto Cirkvi. Nech nikdy nevstúpime do tejto mikroklímy cirkevníckych učeníkov, tých privilegovaných, vzďaľujúcich sa od Božej cirkvi, ktorá trpí, ktorá prosí o spásu, o vieru, ktorá prosí o Božie slovo. Prosme si milosť, aby sme boli verným Božím ľudom bez toho, aby sme si od Pána pýtali nejaké privilégium, ktoré by nás vzdialilo od Božieho ľudu.“ -zk-