Pondelková homília: Dajme si pozor, všetci sme schopní pohoršovať

Vatikán 10. novembra – Každý kresťan, akékoľvek by bolo jeho povolanie, musí vedieť vždy odpustiť a tiež nikdy nepohoršovať ostatných, lebo „pohoršenie ničí vieru“. Takto dnes pápež František komentoval liturgické čítania rannej svätej omše slávenej v Dome sv. Marty.

«Bolo by lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a hodili ho do mora». Tento tvrdý obraz uprednostňuje Ježiš pred akýmkoľvek iným jemnejším výrazom, keď svojim učeníkom hovorí, čo si myslí o tom, kto pohoršuje druhých, obzvlášť ak ide o bezbranných. Svätý Otec vo svojej homílii zhrnul dnešný úryvok z Evanjelia podľa Lukáša (17,1-6) do troch kľúčových slov: pohoršenie, odpustenie, viera. „Beda tomu, kto pohoršuje“, hovorí rázne Ježiš, zatiaľ čo vo svojom liste Títovi (Tít 1,1-9) sv. Pavol dáva presné usmernenia o tom, aký by mal byť životný štýl kňaza: nenásilný, striedmy – jedným slovom „bezúhonný“, čo je pravým opakom pohoršenia. Ako však povedal pápež František, toto platí pre všetkých kresťanov. Pohoršením je podľa neho ústami vyznávať: ‚som kresťan‛, no potom žiť „ako pohan, ktorý v nič neverí“. Toto pohoršuje, „lebo tu chýba svedectvo“ – „vieru totiž vyznávame tým, ako ju žijeme“, zdôraznil Svätý Otec:

„Keď nejaký kresťan, či kresťanka, chodiaci do kostola, do farnosti, nežije takto, pohoršuje. Koľkokrát sme už počuli ľudí hovoriť: ‚Ja nechodím do kostola, lebo je lepšie byť čestným doma a nechodiť tam, než byť ako ten, či tá, ktorí síce chodia do kostola, no potom robia toto a toto...‛ Pohoršenie ničí, poškodzuje vieru! Preto je Ježiš tak rázny. Hovorí: ‚Dávajte si pozor! Dávajte si pozor!‛ Dnes nám prospeje si zopakovať: ‚Dávajte si pozor na seba samých!‛ My všetci sme schopní pohoršovať.“

Naopak, všetci by sme mali vedieť odpúšťať. A to odpúšťať vždy, zdôrazňuje pápež František slová Ježiša, ktorý nás pozýva, aby sme tak urobili aj „sedemkrát za deň“, ak nás ten, čo sa proti nám prehrešil, o to požiada s ľútosťou. Ako ďalej vysvetlil, „Ježiš zveličuje, aby nám pomohol pochopiť dôležitosť odpustenia“, lebo „kresťan, ktorý nie je schopný odpustiť, pohoršuje, nie je kresťanom“:

„Musíme odpúšťať, lebo aj nám bolo odpustené. Je to aj v Otčenáši: Ježiš nás to v ňom naučil. Tomuto sa nedá porozumieť ľudskou logikou. Ľudská logika ťa vedie k neodpusteniu, k pomste. Vedie ťa k nenávisti, k rozdeleniu. Koľko je len rozdelených rodín kvôli neodpusteniu, koľko rodín! Deti vzdialené od rodičov, manžel a manželka navzájom odcudzení... Je veľmi dôležité myslieť takto: ak neodpustím, zdá sa, že by som nemal mať právo – zdá sa - na to, aby mi bolo odpustené, alebo som nepochopil, čo to znamená, že Pán mi odpustil. Toto je to druhé slovo – odpustenie.“

Takže teraz rozumieme, uzatvára svoju homíliu Svätý Otec, „prečo učeníci, počujúc tieto slová, prosili Pána: ‚Daj nám väčšiu vieru‛:

„Bez viery nie je možné žiť bez pohoršovania a vždy odpúšťať. Ale jedine vďaka svetlu viery, tej viery, ktorú sme prijali: viery v milosrdného Otca, v Syna, ktorý dal za nás svoj život, v Ducha, ktorý je v nás a ktorý nám pomáha rásť, viery v Cirkev, viery v Boží ľud, pokrstený, svätý. A toto je dar, viera je darom. Nikto nemôže mať vieru vďaka knihám, či vďaka účasti na konferenciách. Viera je Božím darom, a preto apoštoli Ježiša prosili: ‚Daj nám väčšiu vieru!‛“ –zk–