Pápež František rehoľníkom: Skutočné proroctvo nie je v rozpore s inštitúciou

Vatikán 7. novembra – Svätý Otec sa dnes stretol s rehoľnými predstavenými. Krátko po poludní prijal v Klementínskej sále približne sto účastníkov národného zhromaždenia Talianskej konferencie vyšších rehoľných predstavených (CISM). Vo svojom príhovore sa zameral na niekoľko aspektov zasväteného života. V prvom rade zdôraznil príťažlivosť:

„Predovšetkým, rehoľný život pomáha, no pomáha v prvom rade Cirkvi uskutočňovať tú „príťažlivosť“, ktorá jej dáva rásť, lebo zoči-voči svedectvu brata a sestry, čo skutočne žije rehoľný život, si ľudia kladú otázku: „Čo je to? Čo túto osobu poháňa ísť poza svetský horizont?“. Povedal by som, že toto je prvá vec: pomôcť Cirkvi rásť cestou príťažlivosti. Bez ustráchanosti o vykonávanie prozelytizmu: príťažlivosť!“

Pápež František ďalej spomenul prorocký aspekt zasväteného života:

„Počuli sme to v evanjeliu v túto stredu: ak sa niekto «nezriekne všetkého, čo má, nemôže byť mojím učeníkom» (Lk 14,33). Toto rozhodnutie sa v rozličných formách vyžaduje od každého kresťana. No my, rehoľníci, sme povolaní vydať o tom prorocké svedectvo. Svedectvo o evanjeliovom živote je to, čo odlišuje misionárskeho učeníka a obzvlášť toho, kto nasleduje Pána po ceste zasväteného života. A prorocké svedectvo splýva so svätosťou. Skutočné proroctvo nie je nikdy ideologické, nie je v rozpore s inštitúciou: je inštitúciou. Proroctvo je inštitucionálne! Skutočné proroctvo nie je ideológiou, nejde „podľa módy“, ale je vždy znakom protirečenia podľa evanjelia, tak, ako ním bol aj Ježiš. Ježiš bol napríklad znamením protirečenia pre náboženské autority svojich čias: vodcov farizejov, saducejov, učiteľov zákona. Bol ním aj pre ďalšie možnosti a ponuky: esénov, zelótov, atď. Znamením protirečenia.“

Svätý Otec poukázal aj na dôležitosť decentralizácie pri snahe inštitútu žiť svoju charizmu:

„Decentralizovať sa. Každá charizma k tomu, aby žila a bola plodná, je povolaná decentralizovať sa, aby bol v centre jedine Ježiš Kristus. Charizma sa nekonzervuje ako nejaká fľaša destilovanej vody, ale mala by s odvahou prinášať ovocie, konfrontujúc sa so súčasnou realitou, s kultúrami, históriou, tak, ako nás to učia veľkí misionári našich inštitútov.“

Dôležitým aspektom zasväteného života je podľa pápeža Františka aj bratský život:

„Jasným znamením, ktoré je dnes rehoľný život povolaný vydávať, je bratský život. Nuž prosím vás, nech medzi vami nie je terorizovanie klebetami! Tie odstráňte! Nech vládne bratstvo! A ak máš niečo proti bratovi, povedz mu to do tváre... Niekedy skončíš tak, že dostaneš päsťou, to nie je problém: toto je lepšie, než terorizmus klebetami. Dnes je dominantnou individualistická kultúra, sústreďujúca sa na individuálne práva. Je to kultúra, ktorá narušuje spoločnosť, počínajúc od jej základnej bunky, ktorou je rodina. Zasvätený život môže pomôcť celej Cirkvi svedčiac o bratstve, že je možné žiť spoločne ako bratia v rozličnosti: toto je dôležité! No predpokladom tohto bratstva je Božie otcovstvo a materstvo Cirkvi ako aj Matky Panny Márie. Každý deň sa musíme vkladať do tohto vzťahu a môžeme to urobiť prostredníctvom modlitby, Eucharistie, adorácie, ruženca. Takto každý deň obnovujeme naše „zotrvanie“ s Kristom a v Kristovi a tak sa vkladáme do autentického vzťahu s Otcom, ktorý je na nebi, s Matkou Cirkvou, s našou svätou Matkou hierarchickou Cirkvou a s Matkou Máriou. Ak náš život vždy nanovo nachádza svoje miesto v týchto základných vzťahoch, potom sme v stave uskutočňovať aj autentické bratstvo, bratstvo svedectva, ktoré priťahuje.“ -zk-